Krátka história CZ Merník – matkocirkevný chrám.
Evanjelický a. v. cirkevný zbor Merník je jedným z 24. zborov Šarišsko-zemplínskeho seniorátu. Pozostáva z matkocirkvi Merník a fílií Michalok, Komárany a Kvakovce. V súčasnosti má CZ 589 členov podľa kartotéky CZ. Z týchto členov a vyše 1/3 aktívne podieľa na živote cirkevného zboru. Mnohí sú tejto dobe odcestovaní za prácou v zahraničí, zvlášť pre vzdialený Východ, kde pracovné príležitosti sú minimálne.
Z hľadiska historických prameňov datujeme počiatky zboru do roku 1666. Zo skromných záznamov sa dozvedáme, že zbor vlastnil drevenú kapičku, kamenný oltár a tri zvony. V tom čase je Merník fíliou cirkevného zboru Pozdišovce. Duchovný život viedol zb. farár.
Dostupné pramene do roku 1784 žiaľ mlčia o ďalších osudoch mernického zboru. S najväčšou pravdepodobnosťou však práve v týchto pre evanjelikov ťažkých časoch, v období protireformácie, mernícke spoločenstvo všetko stratilo. Veriaci sa vtedy zúčastňovali služieb Božích v Chmeľove, neskôr v Giraltovciach, ba niekedy i v Nemcovciach. Až roku 1781 po čiastočnom uvoľnení spoločenských pomerov a predovšetkým po nástupe Jozefa II. na cisársky trón svitalo na lepšie časy i pre evanjelikov. Aj matkocirkevný chrám v Merníku bol postavený po Tolerančnom patente cisára Jozefa II., syna Márie Terézie. V patente sa okrem iného uvádzalo, že v ktorom zbore sa nájde 100 evanjelických rodín môžu si postaviť kostol, faru a školu. A tak v Merníku začali stavať chrám v roku 1784. Výstavba trvala 7 rokov. Posvätený bol v roku 1791. V tomto roku sme si pripomenuli 228 rokov od prvej posviacky. Pozemky pre cirkev daroval a výstavbu kostola podporoval vtedajší zemepán Melchior Súľovský a zvlášť jeho matka ktorá z láskou sa vinula k evanjelickej cirkvi. V tej dobe bola veľká bieda – robotovanie na poli, hlad, cholera. V roku 1831 cholerová epidémia vyvrcholila v sedliackom povstaní, kde rukou vzbúrencov prišiel o život aj prvý farár v tomto cirkevnom zbore Jozef František Kacián. Toto kruté obdobie pripomína súčasníkom pamätník, ktorý je postavený oproti kostolu na cintoríne.
V cirkevnom zbore boli kanonické vizitácie ktoré uskutočnili Pavel Jozeffy (1826), Karol Maday (1863) a Štefan Czékus (1883).
Zbor v 19. storočí odolal násilnej maďarizácii nielen politickej, ale i cirkevnej. Evanjelici si v Merníku zachovali právnu i jazykovú samostatnosť od kalvínskej, v tom čase silne pomardačenej cirkvi. Láska k Božiemu slovu a viera v Ježiša Krista napomáhali k rastu zboru, ktorý nastal na prelome 19. a 20. storočia pod vedením horlivého farára Jána Lorinca. Počas jeho pôsobenia v zbore bola vybudovaná nová fara, hospodárske budovy pri škole a fare, nová škola vo Vyšnom Źipove, ktorý bol v tom čase fíliou CZ, nová škola v Michalku s učiteľským bytom, zvonica v Michalku a mnohé iné. Rekonštrukčné o obnovovacie práce pokračovali i po jeho smrti roku 1917. Pri kanonickej vizitácií v roku 1926 bolo konštatované, že 3 zo 17. škôl Šarišsko-zemplínskeho seniorátu patria Merníku. Br, farár Lorinc je pochovaný na cintoríne v Merníku.
V medzivojnovom období pristúpili veriaci k obnove i oprave chrámu, strechy a v neposlednom rade i zakúpeniu nového organu v roku 1925, ktorý slúži dodnes.
Silná viera neopustila predkov ani počas pre cirkev nepriaznivého socialistického režimu. V tomto období bola v roku 1952 pristavená k lodi chrámu veža. Nakoľko v tej dobe ju neprojektoval odborný architekt, ale iba stavebný technik, nemala potrebnú výšku ku lodi chrámu, ale aj doba v ktorej bola stavaná bola ťažká. Vtedajší brat farár Ján Demko vo svojej správe napísal: „V roku 1951 sa začala stavať veža ku chrámu Božiemu. Táto smelá stavba postavila všetkých cirkevníkov pred tvrdú skúšku. Kto poznal nezáujem o duchovné veci, menovite v matkocirkvi, každý z určitosťou potvrdil, že z celej stavby sa v tej dobe nič neuskutoční.“ Boží zámer bol však iný ako ľudské videnia a tak v roku 1952 prichádza do zboru Emanuel Varga, za ktorého pôsobenia sa veža dostavala do vtedajšej 20 m výšky i podoby ktorú sme do nedávna poznali mnohí, zvlášť domáci viery. 20. septembra 1953 bola vtedajším generálnym biskupom Jánom Chabadom posvätená. Zvony pomohol zadovážiť GBÚ v Bratislave.
V 60. Rokoch minulého storočia bol zbúraný starý barokový oltár, nakoľko bol červotočom značne poškodený a tak isto aj kazateľňa. Bol postavený nový oltár a kazateľnica z rumunského mramoru – slúži dodnes. Na starom oltári boli „plastiky evanjelistov z konca 18. st. sv. Lukáša, sv. Jána, sv. Marka, a sv. Matúša, polychróm. drevorezba. (Pamiatky VSK v štátnych zoznamoch str. 476) V strede oltára bol obraz tonúceho Petra, ktorý nevieme kde sa nachádza.
Po roku 1960 sa od merníckého cirkevného zboru osamostatnil Vyšný Žipov a Vranov nad Topľou a tak sa vytvorili vlastné cirkevné zbory, ktoré požehnane pôsobia až do dnešných čias. V tomto roku si zbor pozval za svojho zb. farára Jána Balka , ktorý v ňom požehnane pôsobil 28 rokov. V čase jeho pôsobenia bola zbúraná budova bývalej cirkevnej školy a na jej mieste sú postavené bytové jednotky. V roku 1981 sa začalo s výstavbou nového farského bytu, ktorý bol dokončený a posvätený r. 1986 – v tomto roku sme si pripomenuli 33. rokov od posvätenia farskej budovy.
Za pôsobenia farára Slavomíra Galla bola pripravená dokumentácia rekonštrukcie interiéru chrámu Božieho v Merníku. 1.septembra 1995 bol do zboru ustanovený za kaplána br. Peter Soták. – pôsobí v zore dodnes. 5.5.1996 boli rozlúčkové sl. Božie zo starým chrámom. Bol vymenený nie len strop, ale boli prevedené nové omietky, postavený nový chór, vymenené okná, dvere, položená nová dlažba vo vnútri chrámu ako aj pred ním, opravené a dokúpené lustre. Posviacka bola 16. októbra 1997. Posviacal br. senior Boris Mašina, slávnostným kazateľom bol br. biskup Ján Midriak.
Následne bola prevedená rekonštrukcia orgánu, vyhotovená nová krstiteľnica – posviacka bola 31. mája 1998. Posviacal br. senior Boris Mašina, slovom Božím poslúžil br. farár Dušan Havrila z Košíc.
V roku 1999 bolo osadené plynové kúrenie a pripravovala sa projektová dokumentácia nadstavby veže, ktorá výškovo nebola úmerná k streche. Projektovú dokumentáciu spracoval brat Ing. Arch. Ondrej Mrlian z Hýb. Výstavba bola prevedená dodávateľsky firmou GRUNT Vranov nad Topľou.
V čase začiatku výstavby v novembri 1999 som sa zúčastnil s manželkou 100.výročia Pamiatky posvätenia chrámu Božieho v Adlershofe v Berlíne, ktorý je partnerským zborom cirkevného zb. Merník od návštevy cirk. zbor. spevokolu v roku 1995. Pri rozhovoroch sme oboznámili našich partnerov s tým, čo robíme a že okolo kostola nám firma ponechala ešte lešenia nakoľko sa nestihla urobiť fasáda a v projekte sú naplánované aj hodiny, tak nám prisľúbil, že nám na hodiny prispejú, pretože na takúto vežu hodiny patria. Prispeli výškou 6.000 DEM. Do veže boli osadené hodiny na ktoré nám prispel partnerský zbor z Berlína – Adlershofu a OÚ Merník. Bola prevedená generálna oprava zvonov. Celkove prerobenie zvonov a osadenie hodín previedla firma El Mont – Ružomberské Sliače.(Albín Novák) a vyhotovená pamätná tabuľa dejateľov CZ - firma AGROMIX - br. poddozorca Pavol Vagaský.
Posviacka veže, vežových hodín, pamätnej tabule dejateľov CZ bola 16. septembra 2001, kedy sme si pripomenuli 210. výročie pamiatky posvätenia chrámu a 220. výročie tolerančného patentu. Bola zasadená lipka na mieste starej lipy, ktorá bola pri kostole možno od jeho prvej posviacky. Posviacku previedol br. senior Slavomír Gallo slávnostným kazateľom bol br. biskup Ján Midiriak v. v. Všetky tieto práce boli prevedená po vedením br. dozorcu Pavla Kostelníka a zb. farára Petra Sotáka.
V roku 2006 nám začal zamakať strop na kostole a tak sme vedeli, že je čas započať robiť niečo zo strechou, ktorá bola už nevyhovujúca. Projektovú dokumentáciu vyhotovil br. Ing. arch. Marián Ferjo s Prešova. Práce boli prevedené pod vedením zb. farára Petra Sotáka a zb. dozorcu Ing. Stanislava Kozáka. Posviacka strechy kostola bola 31. mája 2009 v 1. sl. Svätodušnú. Posviacku vykonal br. senior ŠZS Mgr. Ján Bakalár, slávnostným kazateľom bol
br. generálny biskup ECAV doc. PhDr. Miloš Klátik PhD. Pri príležitosti posvätenia strechy boli u nás vzácny hostia s partnerského zboru Berlín – Adlershof , Spišskej Novej Vsi – spevokol, ako aj z nášho ŠZS.
V roku 2016 sme s Božou pomocou matkocirkevný chrám v Merníku, obkopali, odvodnili, pribudovali sociálne zariadenie ku sakristii a urobili nové terénne schody so zábradlím a osvetlením ku kostolu. V rokoch 2017 a 2018 bola obnovená omietka kostola a veže dodávateľským spôsobom a s finančnou podporov MK SR.
V roku 2009 - 2010 bola prevedená obnova kúpeľní a sociálnych zariadení FÚ a výmena vodovodného potrubia v budove fary. V roku 2007 výmena okien a dverí a v roku 2011 urobená prípojka pitnej vody k farskej budove. V roku 2013 bola farská budova zateplená a bola daná nová fasádna omietka.
Bratia sestry s CZ spolu s bratom farárom sa príkladne starajú o svoj chrám a okolie, cirkevný les, poľnohospodárske pozemky ako aj okolie fary a farskú záhradu.
Všetky tieto prevedené práce svedčia o živej viere veriacich cirkevného zboru. Lebo bez ich finančného pričinenia, množstva odpracovaných brigádnických hodín i lásky k svojmu cirkevnému zboru, by sa tieto práce neboli uskutočnili. Ich viera sa prehlbuje predovšetkým na sl. Božích, ktoré sú každú nedeľu v Merníku a striedavo každý druhý týždeň vo fílii Michalok a Komárany a 2x vo fílii Kvakovce, ako aj na vnútro misijných aktivitách ako sú biblické hodiny dospelých, dorastu či detskej besiedke. Deti každoročne vystupujú s programom na Veľkú noc a Štedrý večer. Na záver školského roka mávame spoločné posedenie pri ohníku vo farskej záhrade, ktoré je spojené so spoločnými hrami i opekačkou. Výbor na ochranu Božieho stvorenstva organizuje každoročne akcie pre dospelých aj detí. Spolu s deťmi sa týchto stretnutí zúčastňujú aj ich rodičia a ďalší členovia CZ.
Počas vianočných sviatkov dorastenci a mládež v Merníku zvrúcňujú vianočný čas v našich domovoch nacvičenými koledami a vinšmi. Anna Sotáková a Daniel Soták doprevádzajú počas vianočných sviatkov hrou na husliach spev počas sl. Božích spolu s organom a hrou na husliach obohacujú program sl. Božích aj počas veľkonočných a vianočných sviatkov.
Vyše 20 rokov požehnane pôsobí v CZ zbore spevokol. Počas týchto rokov svojimi piesňami obohacoval sl. Božie nielen v domácom cirkevno zbore , ale aj cirkevných zboroch seniorátu, dištriktu, doma i v zahraničí. Vystupuje nielen v chrámoch Božích v rámci cirkevného zboru, či cirkvi, ale aj na obecných slávnostiach na ktorých nielen poslucháčov evanjelickej cirkvi, ale aj u širokej verejnosti vzbudzuje lásku k Spasiteľovi Ježišovi Kristovi, našej vlasti i ľudovému folklóru. Snažia sa, aby štvorhlasé melódie nacvičených piesni upútali pozornosť nielen svojou ľúbivou melódiou, ale hlavne, aby ich vnútorný obsah prenikol do sŕdc a hĺbky duše pozorného poslucháča, aby ten potom v pokore mohol prežívať dialóg s Hospodinom. Ak sa im to podarí precíteným podaním piesne dosiahnuť, vtedy môžu mať pocit takej vnútornej spokojnosti. Ten neprichádza len tak ľahko. Sú za tým hodiny skúšok, nácvikov piesní, ktoré naši bratia a sestry zo spevokolu musia predtým absolvovať. Robia to však s láskou a viaže ich k tomu aj rokmi vypestovaný pocit zodpovednosti.
Sociálny program organizovaný cirkvou v našom zbore nemáme, ale naši veriaci sa príkladne starajú o svjich starkých až do smrti, za čo im patrí vďaka.
Prosíme Pána Boha, aby aj naďalej počas sl. Božích k srdciam veriacich zaznievalo sl. Božie. Aby k Božiemu slovu prichádzali horlivo všetky generácie od detí že po stareš a by nám Pán umožnil aj nadeľ sa stretávať na biblických hodinách dospelých, dorastu, detskej besiedke, VOBS, ako aj spevokolu, aby aj takýmto spôsobom sme oslavovali Pána Boha ďakujúc mu za požehnanie, ktorým nás obdarúva.
Na základe údajov zb. kroniky spracoval
Mgr. Peter Soták
zb. farár