Krátka história CZ Merník

 

Evanjelický a. v. cirkevný zbor Merník je jedným z 24. zborov Šarišsko-zemplínskeho seniorátu. Pozostáva z matkocirkvi Merník a fílií Michalok, Komárany a Kvakovce. V súčasnosti má CZ 578 členov podľa kartotéky CZ. Z týchto členov a vyše 1/3 aktívne podieľa na živote cirkevného zboru. Mnohí sú tejto dobe odcestovaní za prácou v zahraničí, zvlášť pre vzdialený Východ nie priaznivej.

       

Z hľadiska historických prameňov datujeme počiatky zboru do roku 1666. Zo skromných záznamov sa dozvedáme, že zbor vlastnil drevenú kapličku, kamenný oltár a tri zvony. V tom čase je Merník fíliou cirkevného zboru Pozdišovce. Duchovný život viedol zb. farár.

       

Dostupné pramene do roku 1784 žiaľ mlčia o ďalších osudoch mernického zboru. S najväčšou pravdepodobnosťou však práve v týchto pre evanjelikov ťažkých časoch, v období protireformácie, mernícke spoločenstvo všetko stratilo. Veriaci sa vtedy zúčastňovali služieb Božích v Chmeľove, neskôr v Giraltovciach, ba niekedy i v Nemcovciach. Až roku 1781 po čiastočnom uvoľnení spoločenských pomerov a predovšetkým po nástupe  Jozefa II. na cisársky trón svitalo na lepšie časy i pre evanjelikov. Aj matkocirkevný chrám v Merníku bol postavený po Tolerančnom patente cisára Jozefa II. , syna Márie Terézie. V patente sa okrem iného  uvádzalo, že v ktorom zbore sa nájde 100 evanjelických rodín môžu si postaviť kostol, faru a školu. A tak v Merníku začali stavať  chrám v roku 1784. Výstavba trvala 7 rokov. Posvätený bol v roku 1791. Pozemky pre cirkev daroval a výstavbu kostola podporoval vtedajší zemepán Melchior Súľovský a zvlášť jeho matka ktorá z láskou sa vinula k evanjelickej cirkvi. V tej  dobe bola veľká bieda – robotovanie na poli, hlad, cholera. V roku 1831 cholerová epidémia vyvrcholila v sedliackom povstaní, kde rukou vzbúrencov prišiel o život aj prvý farár v tomto cirkevnom zbore Jozef František Kacián. Toto kruté obdobie pripomína súčasníkom pamätník, ktorý je postavený oproti kostolu na cintoríne.

    

V cirkevnom zbore boli  kanonické vizitácie ktoré uskutočnili Pavel Jozeffy (1826), Karol Maday (1863) a Štefan Czékus (1883). 

     

Zbor v 19. storočí odolal násilnej maďarizácii nielen politickej, ale i cirkevnej. Evanjelici si v Merníku zachovali právnu i jazykovú samostatnosť od kalvínskej, v tom čase silne pomardačenej cirkvi. Láska k Božiemu slovu a viera v Ježiša Krista napomáhali k rastu zboru, ktorý nastal na prelome 19. a 20. storočia pod vedením horlivého farára Jána Lorinca. Počas jeho pôsobenia v zbore bola vybudovaná nová fara, hospodárske budovy pri škole a fare, nová škola vo Vyšnom Źipove, ktorý bol v tom čase fíliou CZ, nová škola v Michalku s učiteľským bytom, zvonica  v Michalku a mnohé iné. Rekonštrukčné o obnovovacie práce pokračovali i po jeho smrti roku 1917. Pri kanonickej vizitácií v roku 1926 bolo konštatované, že 3 zo 17. škôl Šarišsko-zemplínskeho seniorátu patria Merníku

      

V medzivojnovom období pristúpili veriaci k obnove i oprave chrámu, strechy a v neposlednom rade i zakúpeniu nového organu v roku 1925, ktorý slúži dodnes.

       

Silná viera neopustila predkov ani počas pre cirkev nepriaznivého socialistického režimu. Za pôsobenia br. farára Demku bola k chrámu pristavaná 25 metrová veža a osadené zvony. Zvony boli zadovážené prostredníctvom BGÚ v roku 1953 za pôsobenia br. farára Emanuela Vargu. Bol zbúraný starý barokový oltár, nakoľko bol červotočom značne poškodený a tak isto aj kazateľňa. Bol postavený nový oltár a kazateľnica z rumunského mramoru – slúži dodnes. Na starom oltári boli „plastiky evanjelistov z konca 18. st. sv. Lukáša, sv. Jána, sv. Marka, a sv. Matúša, polychróm. drevorezba. (Pamiatky VSK v štátnych zoznamoch str. 476)  V strede oltára bol obraz tonúceho Petra, ktorý nevieme kde sa nachádza.

    

       

Po roku 1960 sa od merníckého cirkevného zboru osamostatnil Vyšný Žipov a Vranov nad Topľou a tak sa vytvorili vlastné cirkevné zbory, ktoré požehnane pôsobia že do dnešných čias. V tomto roku si zbor pozval za svojho zb. farára Jána Balka , ktorý v ňom požehnane pôsobil 28 rokov. V čase jeho pôsobenia bola zbúraná budova bývalej cirkevnej školy a na jej mieste sú postavené bytové jednotky. V roku 1981 sa začalo s výstavbou nového farského bytu, ktorý bol dokončený a posvätený r. 1986.

    

Za pôsobenia farára Slavomíra Gallu bola v Michalku cirkvi prinavrátená budova školy, ktorá bola prestavaná na kostol, ktorý bol v roku 1993 posvätený a pripravená bola dokumentácia rekonštrukcie interiéru chrámu Božieho v Merníku.

    

1. septembra 1995 bol do zboru ustanovený za kaplána br. Peter Soták. – pôsobí v zore dodnes. 5.5.1996 boli rozlúčkové sl. Božie zo starým chrámom. Bol vymenený nie len strop ale boli prevedené nové omietky, postavený nový chór, vymenené okná, dvere, položená nová dlažba vo vnútri chrámu ako aj pred ním, opravené a dokúpené lustre. Posviacka bola 16. októbra 1997. Posviacal br. senior Boris Mašina, slávnostným kazateľom bol br. biskup Ján Midriak.

         

Následne bola prevedená  rekonštrukcia orgánu, vyhotovená  nová krstiteľnica – posviacka bola 31. mája 1998. Posviacal br. senior Boris Mašina, slovom Božím poslúžil br. farár Dušan Havrila z Košíc.

      

V roku 1999 bolo osadené plynové kúrenie a pripravovala sa projektová dokumentácia nadstavby veže. Do veže boli osadené hodiny na ktoré nám prispel   partnerský zbor z Berlína – Adlershofu. Bola prevedená generálny oprave zvonov a vyhotovená pamätná tabuľa dejateľov CZ. Posviacka veže, vežových hodín, pamätnej tabule dejateľov CZ bola 16. septembra 2001, kedy sme si pripomenuli 210. výročie pamiatky posvätenia chrámu a 220. výročie tolerančného patentu. Bola zasadená lipka na mieste starej lipy, ktorá bola pri kostole možno od jeho prvej posviacky. Posviacku previedol br. senior Slavomír Gallo slávnostným kazateľom bol br. biskup Ján Midiriak v. v. Všetky  tieto práce boli prevedená po vedením br. dozorcu Pavla Kostelníka a zb. farára Petra Soták.

 

3. septembra 2000 na fílii v Komáranoch bol posvätený základný kameň vtedajším bratom seniorom ŠZ senoirátu Slavomírom Gallom, konsenoirom Vladimírom Makom a zb. farárom Petrom Sotákom. Rok 2003 sa niesol v znamení dokončovacích prác pred samotnou posviackou. Oltárnu časť navrhol brat Ing. arch. Ondrej Mrliam v spolupráci z ak. maliarom Michalom Gromnicom. Návrh vychádza zo známeho biblického textu Ev. podľa Matúša 7,13 -14  v. „Vchádzajte tesnou bránou, lebo priestranná brána a široká cesta vedie do zahynutia, a mnohí ňou vchádzajú, ale do života vedie tesná brána a úzka cesta, a málo je tých, ktorý ju nachádzajú.“   Posviacka nového chrámu Božieho vo fílií Komárany bola 31. augusta 2003 za hojnej účasti  domácich bratov a sestier z okolitých zborov a vzácnych hostí. Posviacku vykonal brat biskup VD Mgr. Igor Mišina, slávnostným kazateľom bol brat Mgr. Slavomír Gallo. Liturgovali: sestra farárka Mgr. Marta Ferjová zo Soli, brat Mgr. Ján Gdovin z Nemcoviec a domáci brat farár Mgr. Peter Soták. Pri tejto príležitosti navštívili cirkevný zbor aj bratia a sestry z partnerského zboru Berlín-Adlershof a brat Friedhelm Hans z GAW z Pfalska.

 

Ďakujeme Hospodinu za každý finančný dar z domova i zo zahraničia, za to, že aj v dobe ktorú prežívame v mnohých ohľadoch nie ľahkú, Pán zmocňuje štedrých darcov i ochotné ruky k práci na Jeho vinici. Ďakujeme, že počas tých 10 rokov od jeho posviacky nikdy nezíval prázdnotou, ale že tu vždy prichádzali veriaci z Komáran i hostia zblízka i zďaleka, aby počuli Božie slovo a prijímali milosť jeho sviatostí, pamätajúc na slová, ktoré sú na základnom kameni: “Hospodin je vo svojom svätom chráme, zmĺkne pred ním celá zem.“ 

 

V roku 2006 nám začal zamakať strop na kostole a tak sme vedeli, že je čas započať robiť niečo zo strechou, ktorá bola už nevyhovujúca. Projektovú dokumentáciu vyhotovil br. Ing. arch. Marián Ferjo s Prešova. Práce boli prevedené pod vedením zb. farára Petra Sotáka a zb. dozorcu  Ing. Stanislava Kozáka. Posviacka strechy kostola bola 31. mája 2009 v 1. sl. Svätodušnú. Posviacku vykonal  br. senior ŠZS Mgr. Ján Bakalár, slávnostným kazateľom bol br. generálny biskup ECAV PhDr. Miloš Klátik PhD. Pri príležitosti posvätenia strechy boli u nás  vzácny hostia s partnerského zboru Berlín – Adlershof , Spišskej Novej Vsi – spevokol, ako aj z nášho ŠZS.

 

V roku  2009 - 2010 bola prevedená obnova kúpeľní a sociálnych zariadení FÚ a výmena vodovodného potrubia v budove fary a v roku 2011 urobená prípojka pitnej vody k farskej budove.

 

Všetky tieto prevedené práce svedčia o živej viere veriacich cirkevného zboru. Lebo bez ich finančného pričinenia, množstva odpracovaných brigádnických hodín i lásky k svojmu cirkevnému zboru, by sa tieto práce neboli uskutočnili. Ich viera sa prehlbuje predovšetkým na sl. Božích  , ktoré sú každú nedeľu v Merníku a striedavo každý druhý týždeň vo fílii Michalok a Komárany a raz v mesiaci vo fílii Kvakovce ako aj na vnútro misijných aktivitách ako sú biblické hodiny dospelých, dorastu či detskej besiedke. Deti  každoročne vystupujú s programom na Veľkú noc a Štedrý večer. Na záver školského roka mávame spoločné posedenie pri ohníku vo farskej záhrade, ktoré je spojené so spoločnými hrami i opekačkou. Spolu s deťmi sa tohto stretnutia zúčastňujú aj  rodičia.

 

Počas vianočných sviatkov dorastenci v Merníku zvrúcňujú vianočný čas v našich domovoch nacvičenými koledami a vinšmi. Anna Sotáková a Daniel Soták doprevádzali počas vianočných sviatkov hrou na husliach spev počas sl. Božích spolu s organom a hrou na husliach obohacovali program sl. Božích aj počas veľkonočných a vianočných sviatkov.

 

Vyše 20 rokov požehnane pôsobí v CZ zbore spevokol. Počas týchto rokov svojimi piesňami obohacoval  sl. Božie nielen v domácom cirkevno zbore , ale aj cirkevných zboroch seniorátu, dištriktu, doma i v zahraničí. Vystupuje nielen v chrámoch Božích v rámci cirkevného zboru, či cirkvi, ale aj na obecných slávnostiach na ktorých nielen poslucháčov evanjelickej cirkvi, ale aj u širokej verejnosti vzbudzuje lásku k Spasiteľovi Ježišovi Kristovi, našej vlasti i ľudovému folklóru. Snažia sa, aby štvorhlasé melódie nacvičených piesni upútali pozornosť nielen svojou ľúbivou  melódiou, ale hlavne, aby ich vnútorný obsah prenikol do sŕdc a hĺbky duše pozorného poslucháča, aby ten potom v pokore mohol prežívať dialóg s Hospodinom. Ak sa im to podarí precíteným podaním piesne dosiahnuť, vtedy môžu mať pocit takej vnútornej spokojnosti. Ten neprichádza  len tak ľahko. Sú za tým hodiny skúšok, nácvikov piesní, ktoré naši bratia a sestry zo spevokolu  musia predtým absolvovať. Robia to však s láskou a viaže ich k tomu aj rokmi vypestovaný pocit zodpovednosti.

 

Sociálny program organizovaný cirkvou v našom zbore nemáme, ale naši veriaci sa príkladne starajú o svjich starkých až do smrti, za čo im patrí vďaka.

 

Prosíme Pána Boha, aby aj naďalej počas sl. Božích k srdciam veriacich zaznievalo sl. Božie. Aby k Božiemu slovu prichádzali horlivo  všetky generácie od detí že po stareš a by nám Pán umožnil aj nadeľ sa stretávať na biblických hodinách dospelých, dorastu ako aj spevokolu, aby aj takýmto spôsobom sme oslavovali Pána Boha ďakujúc mu za požehnanie, ktorým nás obdarúva.

 

Na základe údajov zb. kroniky spracoval

 

Mgr. Peter Soták

b. farár