A on vstal a nasledoval Ho
Vystupujeme, Pane, na vysoký vrch, Sion, sme hlásateľmi radostnej zvesti,
hlasno voláme, my hlásatelia radostnej zvesti!
Veď, Ty Bože náš prichádzaš s mocou, Tvoje rameno zasahuje. Tvoja mzda je pri Tebe a
Tvoja odmena je pred Tebou. Amen
„Keď Ježiš odchádzal odtiaľ, videl človeka menom Matúš sedieť na colnici, a povedal mu: Nasleduj ma! A on vstal a nasledoval Ho. Potom sedel v jeho dome za stolom, a ajhľa, prišli mnohí colníci a hriešnici, stolovali s Ježišom a s Jeho učeníkmi. Keď to videli farizeji, povedali Jeho učeníkom: Prečo váš majster je s colníkmi a hriešnikmi? Ježiš to počul a odpovedal: Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí. Choďte teda a naučte sa, čo znamenajú slová: Milosrdenstvo chcem, a nie obeť; lebo neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“ Amen
Mt 9, 9 – 13
Zapaľujeme tretiu sviecu tohto adventu. Dnes ju nazveme – evanjelista Matúš. V predchádzajúcich dvoch týždňoch sme sa dostali tak tesne pred hranicu viditeľnosti. Ostali sme v anonymite, stáť trochu ďalej, aby sme videli celé podivuhodné divadlo dejín. Išli sme temnotou, tak ako to vedeli len rybári. Predsa ich život bol tvrdou prácou nočných robotníkov mora. Potom sme sa odvážili vykročiť o kúsoček ďalej. Prešli sme za hranicu svetla, vošli sme a videli svoju skutočnú tvár. Všimli sme si, že sme špinaví, nános tmy sa nám zapísal všade. Temnota prenikla nielen na povrch, ale aj pod povrch. Svetlo nám ukázalo svoju pravú tvár. Možno sme v hrôze unikli, vzdali sa všetkého, placho sme ušli ako štvaná zver. Mohlo byť zle, vyzliekli sme aj vrchný odev a nahí ušli späť do bezpečia temnoty. A možno sme sa rozplakali. Vo svetle pravdy sme odhalili aj najskrytejšie tajomstvá svojich duší. Poprosili sme Boha o pomoc. Každá nová zapálená adventná svieca nielen konfrontuje a ukazuje špinu, ktorú na nás zanechala temnota, ale podporuje aj vôľu konať inak. Vôľu sa očistiť.
Teraz sme pri tretej svieci. Držíme ju v rukách. Váhame. Čo v nás prevláda? Túžba po svetle, alebo po temnote? Je špina a ťažoba tmy pre nás znesiteľnejšia, lahodnejšia? Alebo vyhrá túžba zmeniť svoj život, svoje poslanie? Každým novým krokom adventu, každou novou sviecou sa môže niečo zmeniť. Na prvý pohľad to nemusí byť veru nič lákavé. Každý prerod niečo stojí, každé aj vypovedané slovo môže presne zasiahnuť. Riskneme to? Sme pri svieci Matúš.
Matúš, vlastným menom Lévi, bol colník. Človek, ktorý sa celou svojou bytosťou venoval len temnote. Ľudia ním opovrhovali. Nenávideli colníkov. Boli to poplatní služobníci vrchnosti. Mnohokrát skorumpovaní. Nevyberali len predpísané poplatky, častokrát zvyšovali výber mýta aj trojnásobne. Vrchnosti odovzdali koľko mali, zvyšok si nechali. Svoj mrzký zisk si vážili nadovšetko. Mať pod kontrolou colnicu – mýto – bolo veľmi veľkou výhodou.
Určite by ste nemali problém s prostriedkami. Len svedomie. To bolo niečo, čo bolo potrebné umlčať. Keby nebolo toho svedomia! A boli tu takí colníci. Bez váhania z pocestnej babičky zdreli aj posledný groš, od otca živiteľa vytĺkli poslednú mincu. Z obchodníka celé provízie. Matúš – Lévi, svieca, ktorá má osvietiť. Bol zhasnutou sviecou na colnici.
Vrchnosť ich potrebovala len ako úradníkov, ktorí budú robiť za nich špinavú robotu. Sú to predsa len žobrácki vydierači peňazí. Do svojich komnát, sál a úradov ich volali len zriedkakedy a to len preto, aby im dali peniaze. Na nič iné neboli. Obyčajný ľud nimi vyslovene opovrhoval. Aj ich vlastná rodina. Ak niekto v rodine bol colníkom, otec a mama sa ho zriekli. Do domov slušných ľudí ho neprijali. Nechcení ani vrchnosťou, a opovrhnutí bežnými ľuďmi. Taký je údel colníkov. Zaradili ich medzi verejných hriešnikov. Spoločnosť im robili len tí najhorší. Ochrankou im boli nájomní vrahovia, vydierači a žobráci. Jedni ich chránili, druhí prinášali za províziu nejakú dôležitú informáciu. Kamarátkami im boli ženy so zlou povesťou. Nik iný o nich nemal záujem.
A tu je ten paradox. V rade pri colnici stál Ježiš. Čakali, kým sa mestské brány otvoria a oni môžu vstúpiť. V rade do mesta stojí Ježiš a pozoruje. Tak ako to má vo zvyku, všíma si colníka Léviho. Všíma si, že tento ľuďmi opovrhnutý človek, tento priateľ prostitútok a vrahov je trochu iný. Svoju prácu vykonáva svedomito. Vo všetkom tom zlom sa javí, že je čestný. Je to colník so svedomím a chce sa zmeniť. To je kvalita, ktorá sa Ježišovi páči. V práci, ktorú robíme, je potrebné mať svedomie, a to v každej práci. Policajt so svedomím je pomocou. Aj keď dáva pokutu, aspoň vieme, prečo. Učiteľ so svedomím nielen učí, ale aj vychováva. Lekár bez úplatku je možno pre mnohých len vzdialený sen. Šofér, kúrenár, majster, tesár, rezbár. Keď prácu vykonáva nielen pre zisk, ale pridá kúsok svojho srdca, svedomia, tak je to mnohokrát na nezaplatenie. Lebo je tam aj pridaná hodnota.
Matúš – Lévi, je takým colníkom so svedomím. To oslovuje Ježiša. Matúš má odvahu vstúpiť do svetla a tentoraz neujsť. Vstupuje do svetla, pozerá sa na svoju tvár. Vidí všetku svoju špinu. Všetky tie jazvy, ktoré mu spôsobila temnota. S nádychom, s odvahou, ale predsa pozerá na seba a potom do očí Ježiša. Svetlo je to, čo ho prilákalo. Je to svetlo, ktoré priťahuje a on v tom svetle chce ostať. Už nechce, aby na neho len ukazovali, už nechce počuť len šeptanie za chrbtom, posmech a nadávky. Nechce, aby po ňom hádzali kamene, hovorili o ňom, že nie je na nič súci. On sa chce zmeniť. Svoj žalostný stav, svoj sociálny status chce zmeniť. Preto je svedomitý a má svedomie. Aj keď možno nepríjemné veci pre obyčajného človeka, ale robí ich so srdcom. Preto sú pri ňom ľudia aj o niečo mäkší, neukazujú prstom, ale s rešpektom si pri ňom konajú povinnosť.
Matúš stojí vo svetle Ježišovej sviece. Stojí a nemá slov. Ježiš mu hovorí, že u neho doma bude večerať. Je to prekvapenie. Lebo slušný človek by s Matúšom ani neprehovoril. Lévi silou-mocou nechce obhajovať svoje postavenie… to je zbytočné. Ježiš veľmi dobre pozná všetko. Vidí až do samého vnútra. Spoznáva lož, pozná úprimnosť. Pozná blázna, ktorý sa rozhodol byť spravodlivým colníkom. Všetky slová zamĺknu a nohy svedomitého colníka idú aby pripravili večeru. V tých dňoch začali Ježišovi vyčítať všetci poprední ľudu, že jedáva s colníkmi a hriešnikmi, že je jedákom chleba a pijanom vína. Mimochodom, to presne vyhľadávali aj oni, poprední ľudu. Len colník sa na prvý pokyn postavil a poslúchol Ježiša.
Rozdiel už teda poznáme. Matúš – Lévi si o sebe nenamýšľa. Veľmi dobre pozná svoje miesto, svoje postavenie. Vo svetle videl svoje pravé ja a žiadal si to zmeniť. To bol jeho postoj. Vôľa zmeniť svoj žalostný stav. Poprední z ľudu na tom boli inak. Ich nik neodsudzoval, ich hriechy boli málo viditeľné. Veľmi dobre ich vedeli zamaskovať a dokonca tak, že sa zdali byť spravodlivými. Takí nepotrebujú postáť vo svetle. Pre nich je svetlo zničujúce. Ničí ich spravodlivé predstavy o sebe, ich falošné predstavy o ich spravodlivosti.
Sympatický na tom celom je vzťah Ježiša a Matúša. Nik sa na nič nehrá. Len pohľadom vedia odhadnúť jeden druhého. My dnes špekulujeme, kto bol Kristus… Prečo Kristus… aký Kristus… a či Kristus. Matúš bol colník. Stretal sa s každým človekom v meste. Nenávideli ho, ale predsa veľmi dobre vedel rozoznať lož, uhýbavý pohľad, alebo úprimnosť. To celé vedel Matúš odhadnúť. Len prvý pohľad a bol si s človekom istý. Rovnako dobre vedel, že pred Ježišom sa na nič nemusí hrať. Chýr o Majstrovi z Galileje už tu bol dávno. Dnes vidíme v Matúšovi odvahu ukázať sa pred oči Znalca ľudských sŕdc a nič neskrývať, na nič sa nevyhovárať. Stojím tu taký aký som, stojím v Tvojom svetle, nič nedokážem skryť, zbytočné je obhajovať sa prázdnymi rečami. Taký som, ale chcem to zmeniť. To zažína tretiu sviecu adventu, sviecu Matúš – Lévi. Sviecu colníka. Zas je tu krok dopredu. Vo svetle už stojíme a stojíme s hanbou verejného hriešnika, s vôľou niečo s tým konečne spraviť a s odhodlaním požiadať Majstra o pomoc.
Aj preto je Matúšov odkaz evanjelia pre dnešok jasný: A on vstal a nasledoval Ho. Vo svetle Ježiša neprichádza len odsúdenie. Nie je tu len strach, ale je tu aj vyslobodenie. To, čo nás ťaží, sa konečne vzdiali. Nejde o telesné neduhy, ale aj tie, ktoré nás ťažia na srdci, v životoch, vo svedomí. Zapáľme teda aj my sviecu colníka Matúša – Léviho. Majme tú odvahu vidieť aj seba v pravom svetle. Je to svetlo s nádejou. Kristus neprichádza len súdiť svet, ale aj zachrániť. Tak ostaňme v Jeho svetle. Amen
Modlitba
Pane a Bože náš, ty si povolávaš do svojej služby každého jedného človeka. Ty si povolal aj nás. A urobil si to vďaka tej obrovskej láske, ktorou tak miluješ človeka. V Tvojich rukách je preto naša existencia. Tebe ju dávame a nikomu inému. Veď ku komu by sme mali ísť. Len Ty dávaš večný život. Otvor ho preto, aby všetko zlé a ťaživé z neho odišlo. A podaj nám svoju ruku. Tou nás vytrhni z biedy a urob z nás mocných nasledovníkov Tvojho slova. Veď bez Teba by vládla len smrť. Amen
Mgr. Daniel Duraj
evanjelický a. v. farár
Ilustračné foto: Amaury Gutierrez on Unsplash
Zdroj tohto článku je ASLOZ na Slovensku a originál nájdete na lokalite https://asloz.sk/a-on-vstal-a-nasledoval-ho/