Akou cestou kráčaš
„V treťom roku kraľovania judského kráľa Jehojákíma prišiel babylonský kráľ Nebúkadnecar k Jeruzalemu a obkľúčil ho. Pán mu vydal do rúk judského kráľa Jehojákíma i časť náčinia domu Božieho. Odniesol ich do krajiny Šineár, do domu svojho boha. Nádoby zaniesol do klenotnice svojho boha. Potom kráľ povedal svojmu hlavnému komorníkovi Ašpenazovi, aby priviedol spomedzi Izraelcov z kráľovského potomstva, alebo zo šľachticov mladíkov, na ktorých nebola vada, pekných vzhľadom, nadaných pre každú múdrosť, bohatých v znalostiach a učenlivých, ktorí by boli schopní zastávať službu v kráľovskom paláci, aby ich vyučoval chaldejskému písmu a reči.“
Daniel 5, 1 – 4
Daj, Pane pokory, daj pravej skromnosti,
Nech vieme, že čo sme, sme len z Tvojej milosti.
Oddiaľ od nás pokrytectvo, obmy vierou naše rany,
by sme žili vždy pred Tebou, kajúcne jak publikáni.
Amen.
Milé sestry a bratia!
Možno ste už počuli niekedy ľudovú múdrosť, ktorá hovorí, že žiadny strom do neba nenarastie. Táto ľudová múdrosť sa týka jednej zlej vlastnosti, ktorú nazývame pýcha.
Pán Boh chráni svoju česť aj tým , že sa stará o to, aby stromy ľudskej pýchy nenarástli až do neba. Bolo tomu tak v SZ, NZ i našej dobe.
Príbeh tejto 5. kapitoly Danielovho proroctva nás učí poznávať Božie súdy, ktoré súdia ľudskú pýchu.
Bélšaccar vystrojí hostinu a v bujarej zábave, dobre podgurážení vydá príkaz, aby doniesli nádoby, ukoristené Nebukadnecarom z jeruzalemského chrámu aby ich použili pri tejto veľkolepej hostine. Išlo o demonštratívne opovrhnutie Bohom a opovrhnutie duchovným cítením izraelského národa, ktorý tieto predmety považoval za posvätné, lebo slúžili v chráme pri prinášaní obetí Hospodinovi.
Treba si všimnúť okolnosti a atmosféru, pri ktorej k tomu činu došlo. Alkohol, ženy, hluk, krik bujará zábava. Človek „uvoľnený, odviazaný, slobodný“, človek, ktorý nemá hranice, žiadne zásady a nijaké normy, ktoré by kontrolovali jeho konanie. Koľko barov v tomto meste sa denne mení presne na takého miesto, kde sa mladý človek stáva slobodný a nezávislý a pred ničím a nikým nemusí mať rešpekt. Koľko detí býva splodených nie z lásky, ale následkom takejto atmosféry, koľko telefónnych búdok padne za obeť v meste vďaka takejto „slobode“, koľko lavičiek a smetných košov sa zničí, koľko ľudí býva surovo zbitých, či zabitých, vďaka takejto človekom vytvorenej atmosfére.
Bélšaccar prišiel na originálnejšiu myšlienku. V jeho opitej hlave sa zrodila myšlienka vysmiať sa Pánu Bohu do tváre a ponížiť židov zneuctením ich viery a náboženského cítenia, použitím posvätných nádob, určených v chráme na bohoslužbu.
Lenže Boh sa nedá vysmievať, lebo čo človek rozsieva, to bude aj žať. To sú biblické slová, nie moje ľudské. Platilo to v prípade Nebukadnecara, Herodesa, Nera, Napoleona, Hitlera, či Stalina.
Všetkých menovaných spájalo niečo spoločné, dokázať, že sú zvrchovanými pánmi situácie a svojej doby. My dnes vieme a to, aký bol koniec všetkých týchto „osobností.“
Boží súd je niečo, čo neprichádza vždy tak náhle, ako v našom príbehu. Niekedy Pán Boh necháva človeka v jeho pýche žiť aj dlhšie obdobie a snaží sa ho rôznymi spôsobmi upozorniť na jeho prevrátený spôsob života. Vlastne mu preukazuje svoju milosť, lebo nechce človek zničiť, ale ho zachrániť. Niekto to pochopí, ako napr. Nebukadnecar, ktorý sa napokon pokoril a uveril v Hospodina, ako ste to v 4. kapitole mohli čítať. Ale niekomu nepomôže ani čas, ani rôzne prejavy Božej milosti. Človek pohŕda Bohom až do konca a potom prichádza súd.
Je pozoruhodné, že na Bélšaccára prišiel ešte tej noci úplne so všetkým konzekvenciami – dôsledkami.
Na stene sa najprv objaví ruka, ktorá píše na prvý pohľad nezrozumiteľný text. Keď potom zavolajú Daniela, aby ten text ozrejmil, Daniel sa postaví pred kráľa a povie mu priamo a vecne o jeho hriechu. Hoci ti je všetko toto známe nepokoril si sa pred Pánom neba, pil si z jeruzalemských nádob a pripíjal si z nich svojim Bohom. Mal si sa naučiť ctiť Boha, v ruke ktorého je tvoje dýchanie a ktorému patria všetky tvoje cesty.
Po týchto slovách vysvetlí aj význam neznámeho textu na stene: Boh spočítal dni tvojho kráľovstva a spôsobil mu koniec. Bol si odvážený na váhe a nájdený si nedostatočným. Tvoje kráľovstvo bude rozdelené a dané Médom a Peržanom.
Ešte počas tejto veľkolepej hostiny vtrhnú do paláca nepriateľské vojská a my sa z textu biblického dozvedáme, že tej istej noci bol chaldejský kráľ Bélšaccar zabitý.
Komu sme v tomto príbehu viac podobní, Danielovi, ktorý v bázni, úcte, pokore a poslušnosti žije pred svojím Bohom a iných pokladá za hodnejších od seba, alebo Bélšaccarovi, ktorý žije v pýche svojej moci, roztopašnosti s pocitom nadradenosti, ja všetko môžem a nič nemusím?
V živote máme vždy možnosť voľby. Možno ísť cestou Danielovou, alebo Bélšaccarovou. Tá Danielova bola cesta požehnania a tá Bélšaccarova, cesta záhuby. Akou cestou kráčaš Ty? Amen.
Mgr. Ondrej Koč
evanjelický a. v. farár
Ilustračné foto: fikry anshor on Unsplash
Zdroj tohto článku je ASLOZ na Slovensku a originál nájdete na lokalite https://asloz.sk/akou-cestou-kracas/