Čas
Závierka občianskeho roka
„(Ježiš im) povedal toto podobenstvo: Ktosi mal figovník zasadený vo vinici. A prišiel hľadať ovocie na ňom, ale nenašiel. Povedal teda vinohradníkovi: Ajhľa, už tri roky prichádzam a hľadám ovocie na tomto figovníku, a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo aj tú zem kazí! On mu však riekol: Pane, ponechaj ho ešte za rok, až ho okopem a pohnojím, či by azda potom nepriniesol ovocie. Ak nie, vytneš ho.“
L 13, 6 – 9
Milí bratia, milé sestry!
Na konci občianskeho roka sa prirodzene zastavujeme a poohliadame sa na čas, ktorý prešiel. Počas roka sme zažili mnoho radosti i starostí, úspechov i pádov. Dnes však tento uplynulý čas nechceme len v duchu zrekapitulovať, ale chceme ho vidieť a vnímať ako dar od Pána, počas ktorého sa odohrávala časť nášho života. Práve do tohto priestoru vstupuje podobenstvo Pána Ježiša o figovníku, ktoré je blízke každodennej skúsenosti.
V podobenstve vystupuje: majiteľ vinice, vinohradník a figovník. Každý z nich má svoje miesto a význam. Majiteľ vinice predstavuje Pán Boha, ktorý je darcom života i času. Figovník predstavuje samotného človeka, zakoreneného v tomto priestore, prijímajúceho starostlivosť, ktorú si sám nevytvoril. Vinica je priestorom, kde sa život rozvíja, kde má všetko svoje miesto a poriadok. A medzi nimi stojí vinohradník – ten, kto sa o strom stará, kto ho pozná a kto vie, čo potrebuje. Tento obraz nás vedie k pochopeniu Božieho Syna, Ježiša Krista ako toho, kto stojí medzi Bohom Otcom a človekom – je tým, kto sa prihovára, sprevádza a dáva času zmysel.
V podobenstve sa majiteľ vinice prichádza pozrieť na figovník a hľadá ovocie. Neprichádza s hnevom ani s netrpezlivosťou, ale so záujmom. Zaujíma ho, čo sa so stromom udialo počas času, ktorý mu bol daný. Je dôležité všimnúť si, že tento strom nebol opustený. Bol zasadený, bol obklopený starostlivosťou, mal priestor rásť. A predsa prichádza chvíľa, keď sa niekto pristaví a pozrie sa, čo z neho napokon vyrástlo. Otázka položená majiteľom nie je obviňujúca, ale pravdivá. A tak je to aj s naším životom. Čas, ktorý nám bol daný, nie je prázdny. Je naplnený vzťahmi, rozhodnutiami, tichými krokmi a každodennými skúsenosťami. Pán Boh sa zaujíma o to, čo v tomto priestore rastie. Vinohradník však vstupuje do rozhovoru s porozumením. Pozná pôdu, pozná strom a vie, že rast má svoj rytmus. Hovorí o starostlivosti, o čase, o priestore, v ktorom sa môže rozvinúť to, čo zatiaľ nebolo viditeľné. Tento obraz nás vedie k pochopeniu Božej trpezlivosti. Pán Boh totiž nepracuje s časom ako s tlakom, ale ako s priestorom, v ktorom sa život môže rozvíjať, aj keď túto možnosť človek nemá do nekonečna. Podobenstvo zároveň ukazuje, že Boh sa pozerá na človeka s trpezlivosťou. Vinohradník sa prihovára za strom, chce mu dopriať čas, chce sa oň postarať. Tento obraz nesie v sebe hlbokú istotu, že Pán Boh nehľadí na život ako na rýchly výsledok, ale ako na cestu. Podobenstvo nám tak otvára nový pohľad na rok, ktorý sa uzatvára. Učí nás pozerať sa na čas ako na dar, ktorý bol naplnený Božou prítomnosťou – ako na priestor starostlivosti, v ktorom sme mohli rásť. Čas, ktorý prešiel, nebol prázdny. Bol priestorom, kde Boh pôsobil, hoci to nebolo vždy viditeľné. Slová žalmistu (žalm 90) hovoria o tom, že naše dni sú v Božích rukách a že múdrosť spočíva v tom, keď ich dokážeme vnímať ako dar – ako priestor, v ktorom sa môže niečo formovať, meniť k lepšiemu, rásť a koniec koncov prinášať ovocie hodné viery v Krista.
Keď sa ďalej pozeráme na obraz vinice, začíname si všímať, že nejde len o miesto rastu, ale aj o priestor vzťahu. Figovník nestojí osamelo, nie je ponechaný sám na seba. Je zasadený do vinice, ktorá mu poskytuje podmienky, ochranu a pravidelnú starostlivosť. Takto Pán Ježiš hovorí o ľudskom živote ako o živote, ktorý je nesený spoločenstvom a Božou blízkosťou. Človek nerastie mimo vzťahov, ale uprostred nich. Vinohradník je ten, kto pozná pôdu, vie, čo strom potrebuje, a rozumie rytmu rastu. Nehodnotí strom podľa okamžitého výsledku, ale podľa procesu, ktorý sa odohráva v čase. Jeho starostlivosť je pokojná a vytrvalá. Všíma si, kde je potrebné prekypriť pôdu, kde pridať výživu, kde dať viac priestoru. Tento obraz nám pripomína, že Pán nás pozná v našej konkrétnosti. Vie, kde sa nachádzame, čím prechádzame a čo potrebujeme, aby v nás mohol rásť život. Figovník v podobenstve nestojí pred majiteľom ako hotový produkt. Stojí tam ako strom v procese. Tak je to aj s človekom. Náš život sa neodohráva naraz, ale postupne. Niektoré obdobia sú bohatšie na viditeľné ovocie, iné sú tichšie, zamerané na zakorenenie a vnútorný rast. Aj tieto obdobia majú svoj význam a hodnotu, keď si to uvedomíme. Keď si uvedomíme veľkosť milosti a starostlivosti, ktorá je nám do času daná.
Pri obhliadnutí sa za uplynulým rokom, môžeme vnímať, že mnohé veci sa diali pomaly a na mnohé veci sme mohli zareagovať lepšie. Niektoré vzťahy sa prehlbovali postupne, niektoré rozhodnutia dozrievali v čase. Nie všetko bolo okamžite viditeľné a nie všetko bolo zasa správne. No predsa tento proces nebol zbytočný. Podobenstvo nás pozýva, ďakovať za dar času, priestoru a milosti vinohradníka Ježiša Krista, ktorý ostáva pri nás ako strome v procese; venuje nám pozornosť a verí v náš ďalší vývoj. Takto môžeme vnímať aj Boží vzťah k nášmu životu. Nie je vzdialený, nie je náhodný, ale trpezlivý a stále prítomný. V čase, keď sa uzatvára jeden úsek a otvára ďalší, môžeme túto prítomnosť prijať ako istotu, že náš život má smer a zmysel. Zároveň je dnes dobré zastaviť sa nielen pri vďačnosti za čas, ktorý nám bol darovaný, ale aj pri zodpovednosti, ktorá s týmto darom prichádza. Podobenstvo o figovníku nám pripomína, že Pán dáva priestor, čas a starostlivosť, no zároveň nás berie vážne ako tých, ktorí sú povolaní niesť ovocie. Nie ovocie dokonalosti, ale ovocie života, ktorý sa otvára Bohu a učí sa podľa Neho kráčať. Pán nás nevníma ako len pasívnych príjemcov dobra, ale ako tých, ktorým zveril dôveru. Figovník stojí vo vinici preto, aby rástol, aby z jeho života niečo vychádzalo. Podobne aj človek dostáva čas, schopnosti, vzťahy a príležitosti, ktoré nie sú samoúčelné. Sú pozvaním k dozrievaniu, k zodpovednosti za to, čo s nimi urobíme. Nie pod tlakom, ale v slobode, ktorú sprevádza vedomie, že náš život má smer a že raz príde chvíľa, keď sa na strom pozrie majiteľ vinice. Nie s hnevom, ale s očakávaním, že jeho starostlivosť mala zmysel. To nás pozýva vstúpiť do nového roka s vedomím, že sme pozvaní rásť, niesť ovocie a zodpovedne odpovedať na darovaný čas. Nech je teda nadchádzajúci rok časom, v ktorom budeme vedomejší vo vzťahu k Bohu i k ľuďom. Časom, v ktorom budeme ochotní nechať sa formovať a prinášať ovocie, ktoré bude svedectvom o tom, že sme boli v dobrých rukách a že sme na túto starostlivosť odpovedali bohabojným životom. Amen.
Modlitba
Pane náš nebeský Otče, ďakujeme Ti za čas, ktorý sme mohli prežiť v tomto roku. Ďakujeme Ti za dni, v ktorých sme zakúsili radosť, aj za dni, ktoré nás učili trpezlivosti a dôvere. Ďakujeme Ti za to, že si bol prítomný v každom okamihu, aj vtedy, keď sme si to neuvedomovali. Ďakujeme Ti za starostlivosť, ktorou nás sprevádzaš, za to, že nás poznáš a vieš, čo potrebujeme k rastu. Zverujeme Ti všetko, čo v nás ešte dozrieva, čo hľadá smer a čo čaká na svoj čas. Prosíme Ťa, uč nás prijímať dni, ktoré prichádzajú, s pokojom a otvoreným srdcom. Daj, aby sme vstupovali do nového času s dôverou, že Ty nás neopúšťaš, ale kráčaš s nami. Nech nás vedie Tvoja múdrosť a nech sa v našich životoch prejavuje Tvoja verná starostlivosť. To všetko Ti zverujeme skrze nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Amen.
Bohuznámy evanjelický a. v. farár
Ilustračné foto: Photo by Valerie Blanchett on Unsplash
Zdroj tohto článku je ASLOZ na Slovensku a originál nájdete na lokalite https://asloz.sk/cas/