Cirkev v rozklade ducha
Ako si tisíckrát opakovaná lož nárokuje, aby bola pravdou, tak sme si vypočuli v nedeľu niekoľko „nadšených“ slov z uvedenia knihy Obnova služby cirkvi, ktoré bolo naživo vysielané z Liptovského Mikuláša.
Aj po rokoch môžeme povedať, že nie všetko bolo také ružové za tých tridsať rokov, ako sa v nej prezentuje. Dobre! Povieme si, že každý má svoj pohľad na vec. Keď však niekto začne evanjelickú verejnosť poúčať, ako máme seba vnímať, a dohovárať, že sa máme vnímať ako telo Kristovo, aký je každý vzácny, potrebný, ako je potrebné vážiť si biskupov. Spoločne pracovať. Ako je málo pracovníkov v cirkvi atď.
Skutočne? Sme telo Kristovo len vtedy, keď sa už rozdali funkcie, iní boli odstránení a niet toho, kto by pracoval, recyklujú sa neustále na rôznych pozíciách tí istí? Obvinenie z terorizmu, ktoré spí, aby cirkev nemala hanbu, je o vnímaní toho, že niekto u tých zhora vedel, že sme všetci telo Kristovo?
Tu sa spochybňujú práva veriacich i cirkevných zborov! Tu sa rozbil na trosky evanjelický duch v cirkvi!
A niekto baží po splynutí s niekým mimo ECAV na Slovensku. Nie Pán Boh nebol pri tom, keď sa robili kšefty v cirkvi. Nebol pri tom, keď si niekto telo Kristovo vykladal tak, že je možné pre seba brať výhody a druhého falošne obviňovať z nejestvujúcich zlých skutkov. Pán Boh nikomu nedal súhlas k svojvoľnému nakladaniu s ľudskými životmi.
Teraz prichádza výzva k spolupráci v cirkvi? Akej? Tej z čias a so spôsobmi podobnými ŠtB? Kde je potrebné, tam naklameme, rozoštveme, postrašíme, degradujeme pred zborom, v rodine, v spoločnosti – a potom sa niekto odvoláva, spomenie si na Krista? Kristus má zametať tú špinu v cirkvi, ktorá narušila dôveru a spoluprácu? A koho si tak má Kristus vybrať na spoluprácu, zase tých, čo roky škodia?! Alebo sa niekto spolieha na „mladú krv“, ktorá je zapálená, ale keď bude príliš Kristova a evanjelická, rýchlo s ňou niekto urobí poriadok? Lebo príliš veriaci a evanjelický človek tu roky komusi prekáža.
Skúsenosti mnohých rokov tomu nasvedčujú. Mladých oklamať službou a tých horlivých a verných potom odstrániť, do funkcii zvoliť tých, ktorí nemajú chrbtovú kosť. Znova a znova to isté. To je vari obnova cirkvi?! Konať zlo a tváriť sa, že sa nič nestalo?
Nedeľa a pokazený deň po vypočutí toho, ako si niekto láska svoje ego a niekoho cez médiá napomína ako malé deti, a pritom dotyčný vidí len seba samého v „úžasnom svetle“ kresťanského života cirkvi. No tu je pritom zruinovaná služba duchovných, nedôvera na hranici únosnosti! Klamstvá a vyhrážky na dennom poriadku od vrchnosti! Mamona na prvom mieste! O čom sa tu hovorí v tomto mediálnom raji?! O tom by mohli hovoriť mnohí, ktorí boli vyštvaní z cirkvi, ktorým nedovolili pracovať. A teraz počúvame, ako niekto manipulatívne oznamuje štýlom „hlupáčikovia“: spolupracujte. Pripomína to príbehy na sociálnych sieťach, kde rodina niekoho vyštve, ale keď sa dotyčnému darí, tak sa k nemu veľmi hlásia a chcú spolupracovať. „Pomáhať si“. Rozumej tomu, milý evanjelik, tak, že chcú, aby im ten, ktorého predtým hanobili, pomáhal.
Takéto znetvorené telo nie je telo Kristovo. Stačí si len prečítať, ako hovorí biskup Mihoč v správe generálneho biskupa Eľka. Na to sa spoliehajú, že niekto tie klamstvá raz spíše do knihy ako pravdu. Popritom u nich niet ani základnej slušnosti k evanjelikom. Chceli by panovať a požívať úctu od iných, a preto tak často počúvame, ako je potrebné vážiť si biskupov. A vari ostatných evanjelikov nie je potrebné si vážiť?! Toto vysloví niekto, kto asi túži po sláve a cnie sa mu po nej. Je potrebné si spomenúť, koľko zla sa voči evanjelikom vykonalo v cirkvi za tridsať rokov. Aj o tom možno niekto napíše knihu.
Obnova je potrebná neustále, lebo žijeme vo svete bez Boha, ale nie preto, aby sa cirkev degradovala, ale preto aby nasledovala Krista a bola soľou tejto zeme, nie hanbou pred neveriacimi. Lebo klamstvom nebude svet a žiaden neveriaci spasený.
Mgr. Ľubomíra Mervartová
evanjelická a. v. farárka
Ilustračné foto: Karl Fredrickson on Unsplash
Zdroj tohto článku je ASLOZ na Slovensku a originál nájdete na lokalite https://asloz.sk/cirkev-v-rozklade-ducha/