Keď som však úfal dobru
Keď som však úfal dobru, prišlo zlé, očakával som svetlo a prišla mrákava. Jób 30, 26
Synoda s jej členmi si vytvorila zákon na monopol spravovania financií cirkevných zborov, akoby tie nevedeli, čo robiť.
Tým odkázala evanjelikom, že ich nepovažuje za bratov a sestry, ale ich považuje iba za zdroj príjmov pre akékoľvek výdavky, pre čokoľvek a v akejkoľvek výške bez súhlasu cirkevného zboru na základe nimi odhlasovaného zákona.
Svojvoľne sa rozhodli výpalníckym spôsobom znižovať schopnosť cirkevných zborov plniť svoju úlohu dôstojne a čestne aj pred svetom. Cirkevné zbory tak smerujú jeden po druhom k finančnému úpadku. Synoda nepriniesla nič prospešné pre život cirkevných zborov.
Slovami Jóba povedané: Čakali sme dobre, ale prišlo zle. Znižovanie právomoci cirkevných zborov a úmyselne blokovanie akéhokoľvek dobrého zámeru slúžiacemu pre posilnenie evanjelických cirkevných zborov je už neprehliadnuteľné. Nikoho zo synodálov nenapadlo priniesť návrh na zlepšenie a posilnenie cirkevných zborov v ich jedinečnom význame priameho kontaktu s veriacimi danej oblasti mesta či obce.
Podľa vzoru Egypta, ktorí zajatých Izraelcov nútil vyrábať tehly, a napokon im na to nedali ani materiál, ale Izraelci si museli materiál na výrobu sami zháňať, a pritom plniť normu, tak podobne sa aj cirkevní funkcionári správajú k cirkevným zborom.
Neoprávnene si nárokujú financovanie svojich zamestnávateľských povinností voči zamestnancom cez cirkevné zbory. Pritom sa z Fondu finančného zabezpečenia platia mnohé iné položky.
Platia aj tým, ktorí nič do fondu neposielajú. Na druhej strane, ak však nejaký cirkevný zbor neplatí, vtedy idú uplatňovať zákon, ktorý úplne podryl suverenitu cirkevných zborov, keď cirkevným zborom zvolený zborový farár ide byť degradovaný na námestného farára preto, lebo cirkevný zbor neplatí do Fondu.
Nie ochota slúžiť, nie vnútorné volanie, nie vzdelanie, nie vôľa cirkevného zboru, nie vedenie duchovným. To všetko sa potiera a predstavuje sa tu nový model života cirkvi riadeného z centrály či zo synody neomylnými ľuďmi. Princíp založený na výpalnom! Ako môže byť nenárokovateľná zložka platu vymáhaná od iného subjektu, ako je zamestnávateľ? Ak je to nenárokovateľná zložka platu, tak prečo sú trestané cirkevné zbory, ktoré neplatia? Prečo je platenie do Fondu dané zákonom, ak sa niekto rozhodne napokon tú nenárokovateľnú časť ani nevyplatiť. Tá nenárokovateľnosť to totiž umožňuje. Zamestnávateľ bráni v kariérnom raste zamestnancom zákonom, na ktorom sa zamestnanec nepodieľal. A s kariérnym rastom a povolaním nemá tento zákon nič spoločné. Takže sa k tomu nabaľuje aj nerovnaké zaobchádzanie so zamestnancami. Nerovnaké šance, ako aj šikana a bosing na pracovisku!
Veriaci človek, ako aj cirkevný zbor a ich práva sú zdevastované zákonmi, ktorých znenie sa zrodilo z moci ovládať iných. Ako? Cez financie. Zoberú. Prikážu. Budú sa vyhrážať.
Podrývanie a sústavné degradovanie cirkevných zborov, ako aj duchovných prináša a prinesie evanjelickej cirkvi trpké ovocie. Akoby niekto túžil mať z cirkevných zborov iba prostoduché centrá voľného času bez komunitného života založeného na Kristovi, ktoré budú riadené iba a jedine z centrály. Cirkvou sa bezbožné nesú vety: „Nech ťa platí Kristus. Boha do toho nepleťte. Boha do toho nič.“ A ide o pravdu, právo, spravodlivosť, financie aj funkcie. Tu sa niekto rozhodol určovať v cirkvi kde Kristus môže vstúpiť a kde nie. A preto sa cirkev viac a viac vzďaľuje reálnemu životu. Pekne hovorí, ale o to viac nepekne sa žije. Zlé skutky sa zakrývajú aktivitami. Dvojakým srdcom sa žije. A niekto tvrdí, že je to v poriadku.
Ale hriech útlaku nemožno definovať ako slobodné žitie v cirkvi. Rôzne druhy zlodejstva nemožno vyhlasovať za nepodstatné. Poukazovanie na deštrukčné spôsoby v cirkvi nemôže niekto nazvať anarchiou. Lebo všetci máte toho istého Pána. A hľadať svätosť a dobro pre cirkev nie je anarchia. Nie je ani terorizmus. Ale je to zrkadlo potrebné pre tých, ktorí opustili evanjelické vody a dobrotu Kristovu.
Veríme, že raz príde aj pre evanjelickú cirkev skutočné dobro. Nie to „dobro” zaodeté do judášskeho odevu. Ani do odevu bezbožného a zlomyseľného eštebáckeho myslenia. Ale v odeve pravej lásky a pravého pokoja prameniaceho z Krista.
Mgr. Ľubomíra Mervartová
evanjelická a. v. farárka
Ilusr´tračné foto: Andres Siimon on Unsplash
Zdroj tohto článku je ASLOZ na Slovensku a originál nájdete na lokalite https://asloz.sk/ked-som-vsak-ufal-dobru/