Kristus v srdci
14. nedeľa po Svätej Trojici
„zhromaždili sa k Nemu farizeji a niekoľkí zákonníci, ktorí prišli z Jeruzalema. Keď videli, ako niektorí z Jeho učeníkov jedia chlieb s nečistými, to jest neumytými rukami – farizeji a všetci Židia totiž zachovávajú podanie starších a nejedia skôr, kým si po zápästie neumyjú ruky; alebo keď prídu z trhu, nejedia, dokiaľ sa neočistia; a sú ešte mnohé iné veci, ktoré prevzali a zachovávajú: oplachovanie pohárov, krčiažkov, medených nádob – spýtali sa Ho farizeji a zákonníci: Prečo sa Tvoji učeníci nepridŕžajú podania starších, ale jedia chlieb s nečistými rukami? Odpovedal im: Dobre prorokoval o vás, pokrytcoch, Izaiáš, ako je napísané: Tento ľud ctí ma perami, ale jeho srdce je ďaleko odo mňa; darmo ma však uctievajú, keď ľudským príkazom učia ako učeniam (Božím). Opustili ste prikázanie Božie a pridŕžate sa podania ľudského. Nato znovu povolal k sebe zástup a hovoril: Čujte ma všetci a rozumejte! Nič nevchádza zvonku do človeka, čo by ho mohlo poškvrniť, ale čo z človeka vychádza, to poškvrňuje človeka. Lebo z vnútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy cudzoložstvá, lakomstvá, zloby, podvod, rozkošníctvo, zlostný pohľad, rúhanie, pýcha, pochabosť. Všetko toto zlo vychádza z vnútra a poškvrňuje človeka.
Mk 7, 1 – 8; 14 – 15; 21 – 23
Milí bratia, milé sestry!
Iste ste už počuli, že vo viacerých mestách a dedinách na Slovensku sa vyskytuje vysoko nákazlivé žltačkové ochorenie. Samosprávy prijali mnohé bezpečnostné opatrenia, aby ochránili zdravie svojich obyvateľov.
Išlo najmä o dezinfekciu rúk a čistenie verejných priestorov. A práve dezinfekcia – očisťovanie rúk i ďalšie iné opatrenia boli dôležité na obmedzenie rizika šírenia nebezpečnej nákazy. Ono, človek, ak bol dobre vychovaný, koniec-koncov dbá na základnú hygienu napr. umývanie rúk po príchode domov, po toalete, či pred požívaním jedla.
Nie vždy však k tomu sú ale uspôsobené podmienky a okolnosti. Na prvý pohľad sa tejto témy dotýka aj náš biblický text. Čítame: „1 I zhromaždili sa k Ježišovi farizeji a niekoľkí zákonníci, ktorí prišli z Jeruzalema. 2 Keď videli, ako niektorí z Jeho učeníkov jedia chlieb s nečistými, to jest neumytými rukami“ – spýtali sa Ho farizeji a zákonníci:
Prečo sa Tvoji učeníci nepridŕžajú (tradície) podania starších, ale jedia chlieb s nečistými rukami?
Dôvod, prečo farizeji a zákonníci v tejto veci konfrontovali Pán Ježiša ale netkvel v ich starostlivosti o dobrý zdravotný stav Jeho učeníkov. Na srdci im neležala ani komunitná hygiena či ochrana pred nákazami.
Evanjelista Marek vysvetľuje, prečo bolo pre nich obmytie rúk tak dôležité. Farizeji a aj ostatní Židia totiž nezačnú konzumovať jedlo, kým si neumyjú ruky rituálnym spôsobom. Keď aj prídu z trhu, nepojedia, kým sa takýmto spôsobom neumyjú.
Okrem spomínaného očisťovania ale zachovávajú aj mnoho iných tradícií, napríklad oplachovanie pohárov, krčiažkov a medených nádob. Tieto všetky tradície, ktoré farizeji spomenuli, sa týkali slávnostného očisťovania. Súviselo to priamo s uctievaním Boha a s čistotou pred Bohom. Hospodin dal Izraelitom konkrétne zákony, aby ich naučil, že musia byť čistí, aby sa k Nemu mohli priblížiť pri uctievaní.
Lenže problém nastáva v tom, že okrem stanovených Božích zákonov – pridali starší židia (náboženskí vodcovia) z vlastnej vôle množstvo (okolo 600) ďalších doplňujúcich zákonov, ktoré doliehali na plecia veriacich. Starší nimi chceli zabezpečiť stav, aby všetko Bohu slúžiace bolo určite čisté a všetky zákony až nadmieru dodržané.
Preto zaviedli i pravidlo, že pred jedlom treba zovrieť ruku do päste a poliať ju vodou. To by očistilo ruku od všetkého nečistého, s čím by človek mohol náhodou na trhu vojsť do kontaktu. Napr. ak by sa dotkol pohana alebo nečistého či mŕtveho zvieraťa. Toto i mnohé vonkajšie očisťovania činili preto, aby zostali rituálne čistí podľa tela pred Hospodinom a aby sa mohli účastniť na jeho uctievaní. Pán Ježiš však vo vzniknutej situácii ide do oveľa väčšej hĺbky.
Dotýka sa pravdy, že človek v prvom rade potrebuje dbať o vnútornú čistotu. Ráznym spôsobom prechádza k jadru problému s farizejmi a kritizuje ich: „Dobre prorokoval o vás, pokrytcoch, Izaiáš, ako je napísané: Tento ľud ctí ma perami, ale jeho srdce je ďaleko odo mňa; 7 darmo ma však uctievajú, keď ľudským príkazom učia ako učeniam (Božím). 8 Opustili ste prikázanie Božie a pridŕžate sa podania ľudského.“ Veľmi silné slová – i silné označenie farizejov. Pán ich pomenoval príznačným slovom pokrytec.
Je to slovo vyjadrujúce chovanie človeka, ktorý navonok iba predstiera cnosti – cnostné chovanie ako pokora, zbožnosť či krotkosť no v skutočnosti skrýva svoju skutočnú pokrivenú povahu. Práve farizeji – duchovní lídri, žiaľ, prepadli takejto pretvárke. Vonkajšia maska, však nikdy pred Bohom nezakryje skutočnú povahu vnútra človeka.
V Matúšovom evanjeliu zasa Pán Ježiš nazýva farizejov „obielenými hrobmi,“ ktoré síce navonok vyzerajú krásne a čisto, ale vnútri sú plné smrti a rôznej nečistoty (Mt 23,27). Farizeji si mysleli, že sa stačí očistiť len zvonka – nasledovať obradné obmývanie spolu so všetkými ostatnými obradmi, aby boli hodní.
Nechápali však, že je to práve ich srdce, ktoré nutne potrebovalo očistenie. Aj my, ak svoj život iba navonok urobíme čistým, nezmení to to, čo vychádza zvnútra. Hospodin pozná všetky naše myšlienky, naše túžby, pocity, najhlbšie tajomstvá. Pretvárka akokoľvek účinná voči iným – pred Ním nikdy neobstojí. Preto im Pán Ježiš nastavuje zrkadlo a hovorí: „Čujte ma všetci a rozumejte! 15 Nič nevchádza zvonku do človeka, čo by ho mohlo poškvrniť, ale čo z človeka vychádza, to poškvrňuje človeka.“
Ono, pre každého človeka existuje nebezpečenstvo, že sa môže stať slepým voči nečistote svojho srdca. Navonok udržiavame svoje životy v poriadku, vyhýbame sa problémom, možno sa vyhýbame veľkým hriechom, avšak ignorujeme množstvo tých malých.
Až sa napokon stane, že táto pokrytecká maska bude časom rásť a bude stále hrubšia a hrubšia, až bude nepravdepodobným, že si všimneme čo všetko desivé sa pod ňou v skutočnosti nachádza. Raz ale nadíde okamih, kedy bude všetko zjavné. Na povrch vypláva všetka nečistota, ktorá stravuje človeka.
Pán Ježiš hovorí, „21 Lebo z vnútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, 22 cudzoložstvá, lakomstvá, zloby, podvod, rozkošníctvo, zlostný pohľad, rúhanie, pýcha, pochabosť. 23 Všetko toto zlo vychádza z vnútra a poškvrňuje človeka.“
Bratia a sestry, prejdime si ten zoznam a pozrime sa do svojho srdca. Pohliadnime na naše myšlienky, slová a skutky a zamyslime sa, aké hodnoty nám zo srdca vychádzajú. Sú vždy len čisté? Pravdou je, že stav, kedy by z nás v tomto ľudskom tele a naším úsilím vychádzala len čistota, nie je možný.
Sme hriešni – nečistí skrz naskrz a nemôžeme sa sami pred Bohom očistiť, no neznamená to, že sa podľa našej viery nemáme zo všetkých síl usilovať žiť v čistote srdca. I na začiatku každých služieb Božích v Konfiteore prípadne v piesni Kyrie vyznávame svoju hriešnosť a prosíme o zmilovanie.
Priznávame nielen to, čo sme urobili, ale v prvom rade to, kým sme – že sme hriešnici. Žiadne množstvo dezinfekčného prostriedku, bez ohľadu na to, koľkokrát ho na seba aplikujeme, nás neočistí. Jediné, čo to dokáže, je evanjeliové posolstvo, dobrá správa o Ježišovi, ktoré prichádza dovnútra a očisťuje nás.
V prvom liste Jána (1J 1, 7.9) čítame: „7b krv Ježiša, Jeho Syna, nás očisťuje od každého hriechu. 9 Ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od všetkej neprávosti.“
Je to práve tá čistá životodarná krv, ktorú Pán Ježiš vylial na kríži, a ktorá má moc očistiť nás zvnútra. Keď táto dobrá správa – evanjelium, toto spásonosné slovo rozhrešenia a odpustenia, zaznieva v našich ušiach – činí nás očistenými. Sme krstom obmytí a krvou očistení. Je to obmytie, očistenie, spojenie s Ježišovou krvou, ktorú prelial na kríži, aby zmyl všetky naše hriechy, aby nás očistil zvnútra i z vonku.
Toto je posolstvo, ktoré mali farizeji pochopiť, no pre zatvrdilosť svojho srdca a nenávisť to vidieť nechceli. My sa však môžeme radovať, lebo nám bola zjavená pravda. Že pre Krista a skrze Krista môžeme vyhlásiť, že naše srdce smie a dokáže byť pred Bohom čisté.
Mať Krista v srdci, ktorý ho deň za dňom očisťuje svojou krvou; evanjeliom; slovom a sviatosťami – to je tá najväčšia milosť, ktorú nám hriešnikom Pán Boh mohol zo svojej nekonečnej lásky dať. Za to všetko Mu nadovšetko ďakujme, Jeho vyvyšujme, chváľme a Jemu buďme poslušní. Amen.
Modlitba
Všemohúci a láskavý Otče náš nebeský! Ďakujeme Ti za Tvoju nesmiernu milosť, že skrze Tvojho Syna a nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista smieme byť očistení. Daj nám, prosíme, múdrosť pri poznávaní a skúmaní nášho vnútra, aby sme dokázali rozoznávať všetko to, čo je nečisté a uspôsob nás mocou Ducha Svätého, aby sme podľa viery v Tvojho Syna v našom živote i mysleli, hovorili aj konali. Bez Teba by sme zvládli byť len obielenými hrobmi, preto Ťa prosíme, aby sme nezabúdali mať Teba na mysli a Krista v srdci v každej životnej situácii a okamihu. Tebe buď, Pane, večná česť a sláva, naveky. Amen.
Bohuznámy evanjelický a. v. farár
Ilustračné foto: unsplash.com
Zdroj tohto článku je ASLOZ na Slovensku a originál nájdete na lokalite https://asloz.sk/kristus-v-srdci/