Kritický stav Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku
Ak niekto povie alebo vykoná niečo v rozpore s aktuálnou situáciou, zvykne sa hovoriť, že je mimo. Mimo reality, resp. mimo kontextu.
V Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku (ďalej ECAV) existuje aj ďalšia možnosť, a to veľmi nebezpečná. A to, že je mimo vierouky, mimo správneho výkladu kresťanského učenia. Potom hrozí, že cirkev prestane byť svetlom, prestane byť soľou. Pravý obsah môžu nahradiť rôzne konferencie, festivaly, návštevy zo zahraničia či profesionálny mediálny obraz – ale to nič nemení na tom, že cirkev sa minula svojím poslaním. A že ostala už iba karikatúra cirkvi.
Najhoršia možná alternatíva nastane vtedy, ak je mimo kresťanského učenia a správneho výkladu samotné vedenie ECAV. Pretože potom môže byť celý tento proces až príliš rýchly a o to viac nebezpečný!
Krátka retrospektíva
Mohli by sme povedať, že po roku 2018 to ide s ECAV dole vodou. Začalo sa to pochybnými a zmanipulovanými voľbami, keď sa zároveň začala sériovo uplatňovať toxická tradícia vyraďovania všetkých kandidátov, ktorí majú iný názor. Vtedy sa tieto neprávosti diali na základe argumentov, ktoré boli buď vykonštruované, resp. tak pritiahnuté za vlasy, že ich nedodržujú ani tí, ktorí ich využívajú (či skôr zneužívajú) v praxi, alebo neskôr už zdôvodnenie na vyradenie kandidáta ani nebolo potrebné!
Ďalším nebiblickým krokom súčasného vedenia bola dehonestácia bývalého vedenia ECAV, či už v médiách, vyhláseniach, ale aj v činoch (odoberanie biskupských krížov a pod.). Nasledovala snaha o diskreditáciu, resp. zníženie platového ohodnotenia farárov, či dokonca snaha vyzdvihovať farárov z úradu. A to len preto, že poukazovali na nedemokratické praktiky, na nespravodlivosť, na nemorálne správanie, na neefektívnu správu majetku. A tiež na to, že tieto problémy – nielen z minulosti – nové vedenie cirkvi vôbec nemalo záujem riešiť.
Komicky, resp. skôr tragickomicky pôsobili aj vyjadrenia na synodách, kde sa aktívne diskutovalo o predĺžení mandátov a o tzv. doživotných funkciách. A ešte komickejšie pôsobila súvisiaca diskusia o vlastnej nenahraditeľnosti súčasných predstaviteľov, ktorých vraj nik z cca 300-tisíc evanjelikov nevie nahradiť – čo v kontexte opakovaného a systematického vyraďovania iných, nepohodlných kandidátov pôsobilo viac ako nedôveryhodne. Išlo už o úplne zjavný úmysel zabetónovať sa i s rodinnými príslušníkmi a kamarátmi vo funkciách tak dlho, ako to len bude možné.
Je viac ako pravdepodobné, že to všetko súvisí s peniazmi, ktoré do cirkvi pravidelne prúdia zo štátneho rozpočtu. Bez ohľadu na to, či cirkev funguje efektívne, morálne, v súlade s vieroukou, ktorú hlása, alebo nie. Totalitné režimy sa vždy snažili o koncentráciu moci: finančnú, legislatívnu, súdnu aj mediálnu. Ukazuje sa, že v prípade ECAV nie je až takým veľkým problémom finančná závislosť cirkvi od štátu, ako skôr snaha niektorých jednotlivcov či skupín dostať sa k týmto financiám, ako aj k majetku ECAV.
Uzurpácia moci vs. sloboda, demokracia a decentralizácia!
Takáto koncentrácia moci je však úplne nemysliteľná pre demokratické systémy, a nieto ešte pre reformovanú kresťanskú cirkev, akou je Evanjelická cirkev augsburského vyznania! Tá vždy bola cirkvou Slova, slobodnou cirkvou, ktorá vznikla zdola a ktorá je riadená zdola z cirkevných zborov. Je to cirkev založená na samosprávnom princípe, ktorú charakterizuje samostatnosť, zodpovednosť a decentralizácia moci!
Súčasná ECAV však už veľkú časť týchto charakteristík stratila. Postupne sa vytratili slobodné voľby, kde by platili dva základné a navzájom previazané princípy: právo voliť a právo byť volený. Na synode diskutuje 5 – 10 ľudí, ostatní akurát hlasujú tak, „ako treba“. A tak z demokracie vzniká karikatúra demokracie! Nieto toho, kto by zastupoval záujmy cirkevných zborov. Združenie evanjelických duchovných (ZED) má k zastupovaniu a ochrane práv duchovných asi tak ďaleko ako Európa od Austrálie.
Čo by nás malo veľmi znepokojovať?
- Ak má niekto iný názor, je dehonestovaný a zastrašovaný, pričom vedenie ECAV nemá problém pripodobňovať názorových oponentov k teroristom!
- Ak niekto v súvislosti s tým, čo sa deje v cirkvi, pripomína podstatu kresťanského učenia podľa Symbolických kníh, je vysmievaný s tým, že mieša hrušky s jablkami. Akoby vierouka a prax vôbec nesúviseli, dokonca ani v cirkvi.
- O správe cirkevného majetku a financií vedia evanjelici len toľko, koľko vedenie cirkvi uzná za vhodné.
- Neexistuje nezávislý výbor, ktorý by profesionálne kontroloval správu majetku a financií. Ak teda pod slovom „profesionálne“ rozumieme odbornosť a nezávislosť, a nie to, že daná osoba za „výkon“ v tejto funkcii poberá odmenu.
- Komunikácia zamrzla: nekomunikuje sa s farármi, ktorí odchádzajú (resp. sú odídení), legislatíva sa prijíma o zboroch bez zborov, s názorovými oponentami sa „komunikuje“ cez svetské súdy.
- Farári, ale v poslednom čase i cirkevné zbory sú zastrašované aj mediálne, aj cez podivné zákony, ktoré niekto „tam hore“ navrhuje a schvaľuje.
Zámerom väčšiny týchto represívnych opatrení bolo nielen potrestať neposlušných (rozumej zásadových) farárov, z ktorých za posledné roky odišlo z cirkvi viac než dosť. Tieto opatrenia mali zároveň zastrašiť tých ostatných: aby sa ani neodvážili ozvať, aby neprotestovali, a najmä aby plnili všetky (hoci aj pomýlené a nebiblické) ľudské prikázania, ktoré niekto vo veži zo slonoviny vymyslel. A pritom nové vedenie sa ani veľmi netají tým, že ak by nejakí duchovní chýbali, tak ich nahradia laici!!! Na kvalite zjavne nezáleží. To, že laici nemajú vzdelanie duchovných, ich netrápi, hlavne že budú poslušní…
Alarmujúce trendy alebo Rýchlo a zbesilo k úpadku
Účelom tejto krátkej retrospektívy nie je opakovať známe veci ani na niekoho osobne útočiť. Je to snaha poukázať na to, čo sa za tých pár rokov udialo a ako ECAV upadá. Ako ďaleko sa dostala od svojho vznešeného ideálu, ktorým je vernosť evanjelickej vierouke, ale aj viera, láska, radosť a pokoj v Duchu Svätom. Namiesto vytvorenia prostredia porozumenia, dialógu a dôvery so zámerom podporiť spoluprácu na Božej vinici sme svedkami uzurpácie a centralizácie moci – so všetkými následkami, ktoré sa s tým spájajú. Presadzuje sa agenda o normovaní práce farárov, o povinných platbách (ktoré sa skrývajú za milodary), o odvolávaní farárov a tiež o rušení finančne neefektívnych cirkevných zborov. Ak napríklad nezvládnu posielať platby do centrály…
Synoda je schopná dvakrát ročne meniť, upravovať a dopĺňať zákony bez predchádzajúcej diskusie s cirkevnými zbormi, ako aj opravovať schémy či meniť výšku platieb, ktoré majú cirkevné zbory platiť.
A pritom tí, ktorí majú tisíce požiadaviek na duchovných, na cirkevné zbory a na veriacich, sami nie sú schopní zrealizovať ani to, čo si sami naplánujú. Dobrým príkladom je Komisia na reštrukturalizáciu cirkvi, ktorá nedokázala nájsť efektívnejšiu štruktúru ani možnosti úspory nákladov „tam hore“. Naopak, v centrále rýchlo rastú platy, zaviedli sa odmeny za prácu vo výboroch, vyplácajú sa odmeny pre vyvolených. A namiesto uvedomenia si vlastných chýb, pokánia a nápravy vidíme ďalšiu eskaláciu.
Namiesto pokánia stupňovanie agresivity
Najnovšie chce predsedníctvo ECAV rušiť farárom funkcie zborových farárov z dôvodu, že ich cirkevný zbor neprispieva do Fondu finančného zabezpečenia; pritom sa vyhrážajú aj zánikom platnosti vokátora. To sa však už naozaj nedá nazvať ináč ako záchvat direktívneho riadenia a hrubý zásah do kompetencií a právnej subjektivity cirkevného zboru!
Uvedené nariadenie je pritom prehnité od začiatku až do konca! Celý tento zásah sa deje na základe zákona, ktorý už sám osebe nerešpektuje právnu subjektivitu cirkevného zboru. Nejde tu o nič primitívnejšie ako o peniaze, a z tohto primitívneho dôvodu sú znova postihovaní duchovní, ako aj ľudia v cirkevnom zbore.
To naozaj ide v našej cirkvi len o peniaze? Alebo v prvom rade o peniaze?! Na misii, evanjelizácii, vierouke, na normálnych spôsoboch a normálnych medziľudských vzťahoch nezáleží? Aké má vlastne potom cirkevný zbor postavenie, kompetencie, resp. akú má svojprávnosť? Na základe čoho sa predsedníctvo ECAV ruší duchovnému funkciu zborového farára, keď za zborového farára si ho zvolí cirkevný zbor?! Na základe čoho sa vyjadruje k vokátoru, keď je to dohoda medzi cirkevných zborom a farárom?!
„Nikto nemôže slúžiť dvom pánom; lebo buďto jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým pohrdne. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone.” (Mt 6, 24)
Bez reformy – presnejšie bez reformácie – to nepôjde!
Je nepochybné, že za uplynulé roky dochádza k úpadku ECAV, k opusteniu vierouky, ako aj princípov, na ktorých bola postavená. Ako je to vlastne? Niekedy sa hovorilo, že všetka moc pochádza z cirkevného zboru – ale teraz to skôr vyzerá tak, že moc prichádza zhora! Nie je to už pravý opak toho, ako Evanjelická cirkev augsburského vyznania vznikla? Nie je to už priame spochybnenie nielen právnej subjektivity, ale aj samotného spôsobu fungovania cirkevného zboru?! Sme ešte samostatný cirkevný zbor, ktorý si svoje záležitosti (personálne, finančné a majetkové, rovnako ako aj aktivity) riadi sám – alebo máme čakať na príkazy zhora? Tu zjavne nejde len o nejaký fond, ale o zásadnú zmenu, ktorá je právne sporná a neudržateľná!
Niektorí však stále argumentujú tým, že to stanovuje cirkevný zákon. Môžu si však hasiči prijať zákon, že občas niečo podpália? Alebo doktori, že nemusia život len zachraňovať, ale môžu ho aj brať? Alebo že plavčíci nemusia stále len zachraňovať? Asi sa zhodneme na tom, že by to bolo zvrhlé.
Ale rovnako zvrhlé je aj to, keď niekto prijíma cirkevné zákony, ktoré sú v rozpore s kresťanskou vieroukou, s Božím slovom a jeho výkladom cez Symbolické knihy! Videli ste niekde diskusiu o aplikácii vierouky do praxe, biblické zdôvodnenie? Alebo iba požiadavky typu „my tu hore“ potrebujeme stále viac a viac peňazí?! A pritom ide o zákony, ktoré menia samotný charakter ECAV! Je to to isté, ako keby si poslanci v demokratickom štáte odsúhlasili balík zákonov, ktoré nás postupne pretransformujú na totalitný štát!
Títo ľudia zrejme vôbec nepoznajú tú najvyššiu slobodu: slobodu od hriechu a radosť v Duchu Svätom, ktorú ponúka náš Pán Ježiš Kristus, a zjavne nepoznajú ani jeho výrok (Mt 23, 10 – 11): „… nedávajte si hovoriť: Vodcovia, lebo jeden je váš Vodca, Kristus. A kto z vás je najväčší, ten vám bude služobníkom.“ Pretože výsledkom ich zákonov a opatrení je finančné, kompetenčné, legislatívne – celkové – oslabenie cirkevných zborov! Pritom práve tieto cirkevné zbory sú z pohľadu evanjelizácie a misie kľúčové!
O Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania sa hovorí, že je to cirkev reformovaná a stále sa reformujúca. Ak chápeme reformáciu ako návrat k reformačným princípom a ku kresťanskej vierouke, tak vzhľadom k situácii v našej cirkvi je najvyšší čas sa k týmto princípom vrátiť!
Asociácia slobodných zborov
Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku
Ilustračné foto: AI
Zdroj tohto článku je ASLOZ na Slovensku a originál nájdete na lokalite https://asloz.sk/kriticky-stav-evanjelickej-cirkvi-a-v-na-slovensku/