Múdri poznajú vôľu Pánovu
21. nedeľa po Svätej Trojici
„Prísne teda dbajte, ako obcujete, nie ako nemúdri, ale ako múdri. Vykupujte čas, lebo dni sú zlé. Preto nebuďte nerozumní, ale rozumejte, čo je vôľa Pánova. A neopíjajte sa vínom, v ktorom je rozpustilosť, ale naplnení buďte Duchom. Hovorte medzi sebou v žalmoch, hymnách a duchovných piesňach, spievajte a plesajte Pánovi srdcom. Dobrorečte stále za všetko Bohu a Otcu v mene nášho Pána Ježiša Krista.“ Amen
Ef 5, 15 – 20
Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi.
Živá evanjelicko-kresťanská viera má iste svoje vlastné ovocie. Prináša nový život už tu v časnosti, nové myslenie a konanie ktoré je jednoducho iné ako je myslenie a konanie ľudí, ktorí majú inú vieru.
Zámerne nehovorím o neveriacich, pretože každý človek v niečo, alebo v niekoho verí, čiže má vieru. Nie každá viera je však spasiteľnou vierou. Sú ľudia, ktorí veria iba sebe, či „v seba“, iní v svojich druhov, v stranu, alebo v moc peňazí, či zbraní. Takáto viera má svoje vlastné ovocie, keďže prirodzený človek je „dieťaťom hnevu“, ktoré koná vždy iba „žiadosti svojho tela a vykonáva vôľu tela a myšlienok“ (Ef 2, 3).
Inak ale zmýšľa, žije a koná ten, kto počul a prijal „slovo pravdy, evanjelium o svojej spáse a uveril v Ježiša ako svojho Pána“. Kto prijal „závdavok Ducha Svätého“ vedome sa vrátil k Pánu Bohu, aby bol Jeho vlastným dieťaťom. (Ef 1,13) Každý úprimne veriaci kresťan vie, že bremeno hriechov a z nich plynúci strach neodkázal zložiť zo svojich pliec sám a získať tak skutočnú slobodu a radosť svojimi silami. Lebo aj kresťan, ako každý iný človek, bol „mŕtvy v prestúpeniach“ a neschopný konať proti svojej zlej vôli a sebaláske. Stalo sa tak iba darom milosti Božej. „Milosťou ste spasení skrze vieru“ (Ef 2, 8)
Každý z nás však môže spolu s inými opakovať chorál víťazstva s dobrorečením Otcovi a zostať vierou ukotvený v Ježišových zásluhách. Ak však ďakujeme Otcovi, že sme sa stali „novým stvorením“ a Pánovi Ježišovi, že smieme byť živými kameňmi v Jeho duchovnej stavbe a súčasťou „svätého chrámu a príbytku Božieho“ (Ef 2, 21-22) i Duchu Svätému, že smieme patriť do „spoločenstva svätých“ (Ef 2, 19) , apoštolské slovo nám dáva nové, jasné usmernenie. Apoštol Pavol nielen efezským kresťanom pripomína“: „Prísne teda dbajte ako žijete, nie ako nemúdri, ale ako múdri“.
Pripomína nám úlohu dôsledne pamätať a prísne dbať na etické princípy, ktoré nám dal náš Pán Ježiš Kristus, najmä na dvojité prikázanie lásky. Úlohu žiť „novým životom“ zodpovedne pred Pánom Bohom i ľuďmi. Povzbudzuje nás k tomu jednak poznanie a skúsenosť o zmysluplnosti morálneho života, keďže sme sami skúsili a sami sa presvedčili o tom, že je rozdiel žiť v slobode od hriechu, ako byť poviazaný hriechom. Je rozdiel lásku prijímať i rozdávať, ako žiť pod bremenom rozličných hriechov, vášní a nelásky. Aj pohania často o kresťanoch hovorili s obdivom: „Pozrite, ako sa milujú“! Pravá viera je vždy „činná v láske“ a morálne konanie kresťana je dôsledkom, čiže ovocím viery.
Apoštol Pavol označuje toto nové myslenie a konanie ako „múdre“. Je zrejmé, že tí, čo majú iné myslenie, „iného ducha“, a stavajú svoj život na svojej vlastnej múdrosti a filozofii to vidia inak. Môžu napríklad pomoc blížnemu považovať za akýsi „zbytočný luxus“, či nerozumnosť, avšak veriaci kresťan „nie je múdry iba pre seba“. Pritom nedúfa v seba, ale vždy v Božiu milosť. Apoštol pripomína hodnotu viery a jej dôsledky hovoriac:“ Rozumejte, čo je vôľa Pánova“. Jeho slovo je tak posolstvom prinášaným v zmysle mnohých výziev samotného Pána Ježiša, ako ich poznáme z evanjelií, keď napríklad Pán hovorí: „Vy ste soľ zeme“, „vy ste svetlo sveta“ . V závere Kázne na vrchu oznamuje: “Každý, kto počúva tieto moje slová a plní ich, podobný bude múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale“. (Mt 7, 24)
Toto vedomie a skúsenosť života, že „láska blížnemu zle nekoná“, je aktualizovaná v živote kresťanov aj vedomím o druhom príchode Ježiša Krista ako sudcu živých a mŕtvych. Vedomie tejto eschatologickej budúcnosti má dosah aj na našu prítomnosť. Apoštol Pavel preto pripomína cirkvi a kresťanom, že aj my stojíme pred blížiacim sa súdom, ktorý je daný do rúk Ježišovi a preto hovorí: „Vykupujte čas, lebo dni sú zlé“. Našou kresťanskou povinnosťou je konať rozumne, zodpovedne a s poslušnosťou voči Pánovi využívať dni, ktoré sú nám darované ako čas milosti. Je dôležité dokazovať vieru uprostred pohanov a „žiť ako deti svetla“ ( Ef 5, 8)
Keď chceme a máme porozumieť, čo je aktuálne „vôľa Pánova“ v našom živote, apoštol Pavel nielen varuje pred hriešnym spôsobom života – „A neopíjajte sa vínom“, ale hovorí: „Naplnení buďte Duchom Svätým“. Vie, že toto „naplnenie“ nášho ducha Duchom Svätým sa deje počúvaním slova Božieho a prijímaním sviatostí Ježiša Krista. Ak chceme, aby sa tak dialo, nedá sa to inak, len praktickou skúškou.
Podobne, ako keď chceme, aby elektrický spotrebič robil to, čo podľa návodu má a čo od neho očakávame, musíme ho zapojiť na zdroj energie, čiže prívodnú šnúru zapojiť do zásuvky. Nemusíme o elektrine vedieť mnoho, ani o jej výrobe a prenose, ale jednoducho máme konať podľa návodu. Keďže platí, že naša „viera je z počúvania“ a to z počúvania Božieho slova, stojí jeho zvestovanie a počúvanie na prvom mieste služby cirkvi.
Apoštol Pavel prirovnával človeka k chrámu Božiemu, k stavbe, v ktorej pôsobí Pán Boh a Ježiš skrze Ducha Svätého. Mal pri tom pred sebou ako obraz a príklad samotný jeruzalemský chrám v ktorom boli tri základné časti. V prvej, najväčšej časti boli tri nádvoria. Na prvé smeli vstúpiť aj pohania. Potom nasledovalo nádvorie žien a nádvorie mužov. Druhou dôležitou časťou bolo miesto kde sa konali obete. Bola vyhradené kňazom a levítom. Napokon v ňom bola najtajomnejšia časť, nazývaná svätyňa svätých. V nej bola umiestnená truhla zmluvy, oddelená oponou od ostatnej svätyne. Tam podľa viery Židov prebýval Hospodin. Iba raz v roku mohol do nej vstúpiť najvyšší veľkňaz s krvou obetovaného zvieraťa za hriechy ľudu i svoje. Toto miesto prirovnáva Pavel k duchu človeka. Do ľudského ducha teda má vstúpiť Duch Boží.
Keďže vykupiteľskou smrťou bola opona k trónu milosti odstránená, kresťania majú možnosť nie iba raz v roku, ale stále prichádzať do spoločenstva s Pánom Bohom skrze Ducha Svätého.
Keď apoštol hovorí: „Naplnení buďte Duchom“, myslí na to, aby sme vždy „hovorili medzi sebou v žalmoch, hymnách a duchovných piesňach“. Modlitebný život zahrňuje aj čítanie, počúvanie (aj písanie) slova Božieho. Tak rozumeli a prijímali apoštolove slová aj naši predkovia a to aj v čase, keď im boli odobraté chrámy a museli sa pred zlobou skrývať v domácnostiach, alebo v jarkoch a lesoch. Aj vtedy, keď chrámami boli iba stodoly, či dvory. Sila a radosť z viery sa vinula najmä z nábožnej piesne, ktorá znela z úst a najmä sŕdc takpovediac neprestajne. Taká bola cesta a skúsenosť viery a taká je nepochybne aj dnes.
V minulých dňoch sme si pripomenuli odkaz reformácie a každý, kto spieval hymnu Hrad prepevný, bol nanovo „zelektrizovaný“ nielen jej melódiou, ale aj slovami, ktoré zhrňujú celé naše evanjelické učenie a vieru. So spevom sme stáli nad hrobmi našich milých pri rozlúčkach s nimi, ale aj pri smutných spomienkach na nich. Niet chvíle a situácie, kde by viera vzbudená a udržiavaná Duchom Svätým nedokázala a neosvedčila svoju silu. Preto apoštol na záver všetkých napomenutí opäť a znovu chváli Pána Boha a vedie aj nás k dobrorečeniu za Božiu milosť v Kristu: “ Dobrorečte stále za všetko Bohu a Otcu v mene nášho Pána Ježiša Krista“.
Niekedy evanjelici hovoria: nemám čas na služby Božie, na chrám, na spoločenstvo a na modlitbu. Raz sme túto známu výhovorku vzali vážne a s konfirmandmi sme urobili malý test. Na hodinkách sme stopli, koľko trvá raná modlitba spolu s odriekaním Otčenáša. Boli prekvapení, že je to niečo vyše 30 sekúnd, pričom každý deň, ktorý je nám daný má 86 400 sekúnd! Napriek tomu, človek vie veľmi ľahko vypustiť z úst vetu: nemám na modlitbu čas…
Spoločne sa učme a povzbuďme k tomu, aby sme „vykupovali čas“ keď prežívame aj v spoločnosti „zlé dni“ a nepochybne niečo z nich okúsia aj mladí ľudia, školáci a študenti, živnostníci i dôchodcovia. Napriek všetkému, čo na nás dolieha, dobrorečme za všetko Bohu Otcu, pretože On nás nedovolí skúšať nás nad naše možnosti a so skúškami pôsobí aj vyslobodenie.
Keďže sa cirkevný rok sa pomaly chýli ku koncu, dobrorečme za všetko, čo sme v ňom prijali od nebeského Otca, dôverujme nášmu Pánovi aj naďalej a spievajme a plesajme Pánovi srdcom i ústami s radosťou, aby sme potom boli pripojení k tým, ktorí oslavujú Baránka Božieho v nebesiach. Amen
Modlitba
Milostivý a láskavý Bože, Otče náš nebeský, ďakujeme Ti za všetku Tvoju milosť, lásku a dobrotu voči nám, hriešnym ľuďom a celému svetu. Ďakujeme za dary pre naše telo, ale nadovšetko za milosť darovanú nám v Tvojom Synovi, našom Pánovi. Ty si sám otvoril naše oči a náš rozum, aby sme Ho poznali a prijali ako cestu, pravdu a život. Zachovávaj nás v plnej dôvere v Jeho dielo, v Jeho evanjelium pre nás i celý svet. Dávaj nám sily skrze pôsobenie Ducha Svätého k novote života, k novej poslušnosti v našom myslení i konaní i vo svedectve života o tom, že iba v Ňom je pravá sloboda, záchrana a večná radosť pre všetkých veriacich. Popraj nám žiť múdro, verne a spravodlivo v každodennom živote, hovoriť medzi sebou v žalmoch a duchovných piesňach a tak Ti dobrorečiť v dňoch dobrých i zlých, tu časne i potom naveky v nebesiach. Amen
Mgr. Ľubomír Batka st.
evanjelický a. v. farár
ilustračné foto: Jessica Mangano on Unsplash
Zdroj tohto článku je ASLOZ na Slovensku a originál nájdete na lokalite https://asloz.sk/mudri-poznaju-volu-panovu/