Ježiš – Boh, ktorý sa nedal zastrašiť ani nezapredal svoju dušu
Judáš išiel a zradil Ježiša, keď spoznal, že byť v blízkosti Ježiša mu výhody neprinesie do pozemskej budúcnosti. Považoval sa pravdepodobné za najchytrejšieho a schopného najlepšie vyhodnotiť situáciu, v ktorej sa Ježiš v danej chvíli nachádzal. „Prezlečie kabát“ a prebehne na druhú stranu. Od spasenia a večného života, ktoré aj jemu Kristus ponúka, sa Judáš odvracia a volí si cestu k nepriateľom Božieho Syna. Ponáhľa sa k materializmu sveta, ktoré chce získať zradou spravodlivého.
Tragédiou života dnešnej cirkvi je takého judášstvo, ktoré ničí cirkev zvnútra. Nepriateľstvo sveta voči Božiemu Synovi tu bude stále, pretože Kristus prináša oslobodenie od hriechov a dáva človeku nové smerovanie. A ten, kto hreší a žije z hriechu, tomu sa evanjelium Ježiša Krista stáva prekážkou na dosiahnutie jeho cieľa, a to zbohatnúť na inom človeku, resp. v tomto prípade na cirkvi ako organizácii. Ale nepriateľstvo vo vnútri cirkvi od tých, ktorí sa honosia menom kresťan, je oveľa zničujúcejšie. Ono totiž pod rúškom zbožnosti systematicky deštruuje cirkev. Rozkladá ju za účelom oslabenia. A tak namiesto podpory evanjelického života, pozdvihovania cirkevných zborov a evanjelikov k slobodnému životu s Bohom sa nám tu predkladá stratégia devastácie toho, čo Boh vykúpil a požehnáva. Preto je na mieste otázka: Komu to smerovanie slúži? Lebo duchovný život sa takto nebuduje.
Sme svedkami toho, ako cirkevné vrchnosti namiesto pastierskeho prístupu k cirkvi a jej členom začali sa na začiatku svojho pôsobenia zahrávať s diablovými praktikami zlomyseľnosti a záškodníctva a dotiahli to až do prijatia devastačných zákonov nariadení pri spravovaní cirkvi.
Základy správy cirkvi napádajú ako drevokazná huba, čo ničí stavbu, ktorá nesie celú cirkev. Tou je cirkevný zbor. A pastierov zborov, ktorí majú chrániť stádo, trestá, vyhráža sa im. No všetko vraj bude v poriadku, ak sa stanú výpalníkmi v zbore, v ktorom pôsobia. Aký by to bol lekár, ktorý by nedbal na zdravie svojho pacienta? Aký učiteľ, ktorý by úmyselne demotivoval žiakov a nestaral sa o ich napredovanie? Aký pekár, ktorý by prezentoval chlieb ako dobrý výrobok, ale dával by do neho nekvalitné suroviny? Reklama nestačí, ak nie je pravdivá. Tak ani cirkev nestojí na reklame, ale na pravom živote s Kristom.
Pravý život s Kristom nie je záležitosťou konferencií, ale priameho pôsobenia v reálnom bežnom živote. Ak sa tento dôležitý cieľ stráca z prostredia vyučovania v cirkvi, potom je to jedno veľké divadlo, na ktoré už reflektovali vo svojej dobe aj starozmluvní proroci, aj Ján Krstiteľ a cirkevní otcovia.
Hovoriť o prepojení viery s praxou je pri Kristovom nasledovníkovi samozrejmosťou. Ale hovorenie nestačí. A to sa deje v našej cirkvi. Len sa vo veľkej miere hovorí. Prezentovať sa, aby nám ľudia uverili, tu nie je dôležité, ak v praxi sa Kristus potiera. „Nezaujíma nás pravda, my mu veríme, no a čo, že to spravil (o svojom kamarátovi)… Čo je Pána Boha do toho? Keby som vedela, že máte dôkazy budem inak hovoriť…“ To sú len malé čriepky z toho, ako sa cirkev vnútorne rozkladá. Pretože sektárstvo vnesené do cirkvi dostalo živnú pôdu od tých, ktorí nikoho nerešpektovali a robili si, čo sa im zachcelo. Tolerancia k násiliu a agresii sa vypomstila aj v našej cirkvi. Pretože obhajoba kamarátov peknými náboženskými rečami priviedla mnohých k Judášovmu mysleniu, že nie je potrebné nasledovať Krista, ak je možné si niečo prilepšiť k svojmu životu.
A tak sa stalo, že cirkevné zbory sa nedočkali podpory od inštitúcie, ktorú v Bratislave založili komunisti. Nedočkali sa ani odcentralizovania tohto úradu. Práve naopak, cirkevné zbory sa stali ničím pre vedenie cirkvi v duchovnom zmysle. Nastúpilo tu myslenie Judáša že to, čo niekomu nepatrí, si možno privlastniť. Nakoľko len tak si niečo zobrať by bola krádež. Tak sa vymyslel zákon, ktorý pod rúškom zdanlivého práva si berie to, čo mu neprináleží. A to je podľa Božieho slova a výkladu Desiatich Božích prikázaní pomenované ako krádež. Takže v prostredí cirkvi sa tu objavil rakovinový výhonok, ktorý kazí celé kresťanské spoločenstvo.
Nad Boží príkaz lásky k inému človeku, nad dodržiavanie Desiatich Božích prikázaní sa tu evanjelickej cirkvi násilne vnieslo ľudské, hriechom pokrivené svedomie a chytráctvo, keď sa hrdinom stáva ten, kto vymyslí na evanjelikov a cirkevné zbory väčšiu lumpáreň. Namiesto lásky a rešpektovania Pána Boha a človeka nastúpil na miesto Kristovo v cirkvi človek, ktorý ničí to, čo Kristus zachránil. Niekto sa tu snaží oddeliť vieru od potreby žiť v úcte a láske v cirkvi. Ak to pomenujeme tvrdšie, tak tu ide o neskutočne neetické konanie voči veriacim, keď sa tu prezentuje sektárska myšlienka, že viera je za peniaze.
Na druhej strane peniaze získané podvodom na základe zákona úmyselne vytvoreného bez súhlasu evanjelikov sa tu prezentuje ako norma, ktorú ak niekto poruší, bude prísne potrestaný. Zachádza sa tu tak ďaleko od Kristovej lásky a učenia, že toto vydieranie, výpalníctvo a zastrašovanie sa prekrúca a vykladá sa ako solidarita a normálne fungovanie cirkvi!
Ak niekomu nič nehovoria protižidovské zákony, mal by si ich prečítať. Nie, nie je to prehnané. Je to veľmi aktuálne aj na situáciu v našej cirkvi. Lebo obmedzujúcimi zákonmi základných jednotiek cirkvi a represáliami voči verným evanjelikom sa začína obmedzovanie práv človeka na život. Kde sa skončí obmedzovanie práv evanjelických cirkevných zborov a evanjelikov? Pravdepodobne po úplnom rozklade a rozkradnutí alebo, jemnejšie povedané, vyvedení evanjelického majetku z cirkvi a deštrukcii života tých evanjelikov, ktorí sa neupísali diablovi tohto sveta.
Judáš sa považoval za chytrého a toho, kto vie vyhodnotiť správne situáciu. No verím, že nik nechce takto hodnotiť život v cirkvi. Lebo potom by to znamenalo, že keď príde Ježiš druhýkrát na zem, vieru u evanjelikov nenájde. Vari sa potom bude niekto obhajovať slovami: Veď ja verím, Kriste, v Teba? Vari sa Boh nebude môcť spýtať, prečo si sa teda podieľal na vydieraní, kradnutí, dehonestácii, dehumanizácii človeka? Ponižoval si, vysmieval si sa pravde i ľudskému životu. Iným si vo veľkom bral a sebe si nič neodoprel. Človek pre teba nič neznamenal. Škodil si, vymýšľal si, ako uškodiť viac. Na to sa Pán Boh nebude pýtať?
Aj diabol verí, že Kristus existuje. Slova nič neznamenajú, ak sú popierané skutkami. Aké sú teda skutky synodálov voči životu evanjelikov a. v. a cirkevných zborov? Nik z nich sa nemôže odvolávať na zákon, ktorý oni sami prijali, ale nemali k tomu mandát – k okrádaniu svojich!
Aký je to zákon, ktorého prijatie je viac ako Kristus, viac ako Božie zákony, viac ako evanjelická identita, viac ako právo cirkevných zborov na spravovanie svojho majetku, financií? Cirkev je tam, kde sa zvestuje Božie slovo a prijímajú sviatosti. To sa deje predovšetkým v cirkevnom zbore. Aká je to láska k Bohu i človeku, keď misijná činnosť cirkevných zborov sa má diať bez financií, ale inštitúcia, ktorá nevedie k spáse, požiera majetok cirkevných zborov a dehonestuje každého, kto nedá výpalné?
Aby toho nebolo málo, vidíme, ako tu názorne funguje princíp množenia sa hriechu. Hriech priťahuje k sebe ďalšie hriechy – a deje sa to aj v cirkvi. Porušovanie práv cirkevných zborov – a nejde tu už len o celocirkevné voľby a o právo voliť a byť volený, lebo z toho sa už dávno urobila fraška. Deštruuje sa ďalej: cirkevný zbor nemôže mať svojho farára! Porušuje sa vrcholné právo cirkevného zboru na svojho pastiera! Úmyselne sa blokuje kariérny rast. (Áno, je to normálne v každej normálnej spoločnosti.) Úmyselne sa poškodzuje povesť a meno evanjelikov! Farári sú nútení vykrádať svoj zbor, inak sú v nemilosti! ( Preto aj jeden z bratov farárov povedal, že radšej odíde, ako by sa mal stať výpalníkom v zbore.) Vrchnosť popudzuje veriacich proti ich voleným duchovným v cirkevnom zbore. Sľubuje funkcie v senioráte. Znevažuje myslenie a ochotu duchovných pred cirkevníkmi. Odvoláva ich, vylučuje ich zo spolku duchovných, ktorý je aj tak v podstate nečinný okrem presúvania financií na autá a školné pre deti.
Odopiera sa všetka pomoc od cirkvi, ale i pomoc zahraničných partnerov, nakoľko si vedenie cirkvi uzurpuje právo nakladať nielen s financiami cirkevných zborov, ktoré im nepatria, ale nárokuje si aj právo ohovárať a vyhrážať sa zahraničným partnerom, ak by chceli pomôcť evanjelikom. Teda si nárokujú aj na financie iných. Tým prekážajú Kristovmu prikázaniu lásky. Nariaďovanie zákazu pomoci je v príkrom rozpore s Kristovým slovom.
Rušenie uznesení zborových konventov, a tým porušovanie práv najvyššieho orgánu v cirkevnom zbore. Neúcta a zasahovanie do správy cirkevných zborov a ich orgánov. Zákaz voliť si farára dva roky. Vydieračský systém a zasahovanie do práv cirkevných zborov. Zasahovanie do práv cirkevných zborov pri vokátoroch pre duchovných. Vokátor nie je záležitosťou nikoho iného, len cirkevného zboru. Čo chce, to dá svojmu farárovi.
Synoda a vedenie cirkvi nerešpektujú základné práva cirkevných zborov. V podstate im odkazujú: Ste nikto. Takéto detinské správanie je podobné neúcte dieťaťa k rodičovi. V tomto prípade tým neúctivým dieťaťom je vedenie cirkvi a synodáli, ktorí prekračujú hranice práv iných drzo a bez ostychu, nič nerešpektujúc.
Nie, to nie je hospodárenie a dobré šafárenie v cirkvi. To je úmyselný a plánovaný rozklad Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku! Preto je nepohodlný každý evanjelik, ktorý sa ozve proti takémuto počínaniu. Nie je to ani potreba poslušnosti, lebo tu ide o devastáciu osobnosti človeka, aby zabudol na slobodu, ktorú mu dal Kristus, a vedome sa ponižoval pred násilníkmi. Kto Krista poslúcha, nepotrebuje vzdorovať dobru. Vzdoruje sa iba zlému konaniu cirkvi.
Nie slovo Kristovo, ale vedenie cirkvi spolu s generálnym presbyterstvom a synodálmi (čo sú v podstate všetci spomínaní) sa rozhodli vylepšiť situáciu cirkvi financiami, ktoré im nepatria. Aj svoje domáce nedostatky riešia tým, že zoberú bez vedomia, to čo im nepatrí?! Nech si odpovie každý sám, aké svedomie mu pritom vyhrávalo v srdci. Zložité situácie sa neriešia tvorením ďalších problémov a hriechov voči ľudskosti a spravodlivosti. Ani nárokovaním si na niečo, k čomu nemajú súhlas. A dokonca podľa Písma a výkladu evanjelického učenia ani vtedy, ak si to keťasovsky, chytrácky chceme vyriešiť pod zdaním toho, že na to máme nárok.
Nestojí evanjelikom v dnešnej dobe za to, aby sme sa držali Písma? Tak otupel národ, cirkev, že počúvame reči vrchnosti a ich kritiku na veci verejné, a pritom v cirkvi hromadia praktiky, pri ktorých sa ani eštebáci minulého režimu nemusia hanbiť. Toto má byť evanjelická cirkev 21. storočia? Cirkev, ktorá zaspala Kristovo zmŕtvychvstanie a živí vnútorných nepriateľov evanjelikov? Pre ktorú domáci viery sú na posmech? A cudzích živí z evanjelických financií? A nie, nie sú to siroty ani chudobné rodiny. Potrebné si je len všímať a informovať sa. Cirkev, ktorá bude musieť prežiť aj novodobých materialistických sektárov spriaznených s bezhodnotovými materialistami tohto sveta, ktorí im ochotne pomôžu priviesť ju na mizinu.
Cirkev, ktorá cez svojich predstaviteľov dehumanizuje seba samu pred svetom, keď sa snaží presadiť na ministerstvách a iných štátnych inštitúciách s názormi, že trestanie, obmedzovanie práv zamestnancov a podobne sú jej interné záležitosti? Skutočne?! Evanjelici sú v sekte?! V mene cirkvi sa môže dehonestovať ľudský život či práva cirkevných zborov aj práva zamestnanca. Nové vedenie uvádza do omylu neerudovanú svetskú spoločnosť (ktorej sa všetky cirkvi zlievajú do pokriveného obrazu o ich fungovaní a berú ich skôr z pohľadu stredoveku) o fungovaní evanjelickej cirkvi, jej hierarchii a fungovaní a popritom do života cirkvi vnáša deštrukčné pravidlá (s ktorými by, nakoľko sme mnohých z nich poznali, ich rodičia, ak by žili, nesúhlasili. A dovolíme si tvrdiť, že by ich aj tvrdo odsúdili, pretože oni vedeli rozlišovať a mali v sebe lásku Kristovu.)
No raz sa bude musieť cirkev evanjelická asi až v bahne biedy navrátiť ku Kristovi a Jeho láske. Buď povstane ako fénix z popola, alebo splynie s týmto svetom v jeho hriechoch, klamstvách, podvodoch. Ale určite nepovstane k novému životu tou cestou, ktorou kráča teraz. Lebo kto chce poznať pravdu, spozná ju – hovorí Pán Ježiš. No ten, kto hriech pácha, ten ho bude páchať ďalej. Ak sa niekto domnieva, že pravda je nepotrebná a že si ju môžu upraviť podľa seba, svojich prianí, cieľov a osobných výhod, potom je ďaleko od Krista a je to sluha zla. Pán Ježiš bol, je a bude vzorom pre státisíce ľudí na tejto zemi. On vidí aj to rozvracanie cirkvi zvnútra niektorými materialisticky založenými osobami. Vidí, že je tu vnútorný nepriateľ, ktorý napĺňa cirkev ľuďmi, ktorým na evanjelickej cirkvi nezáleží, ľuďmi, ktorí sa riadia heslom: Kde vietor, tam plášť.
Veď je to zjavné: vyhrážanie sa, dehonestácia, dehumanizácia, výsmech, klamstvá, úmyselne zavádzanie a oklamávanie cirkevných zborov. Degradácia duchovného stavu, aby nik nebránil záujmy cirkevných zborov, a tie aby boli vydané napospas vlkom – rozkrádačom a ničiteľom evanjelického života. Zastrašovanie a vynútená poslušnosť rôznymi trestami a obmedzovaním života. Okrádanie cirkevných zborov o ich právomoci a veriacich o ich práva.
Ježiš – Boh, ktorý sa nedal zastrašiť ani nezapredal svoju dušu diablovi. On zostáva vzorom pre každého, kto v Neho verí. Zastrašovanie, výsmech, vydieranie, vytváranie judášskeho princípu v kresťanskej spoločnosti nepatria do Ježišovho plánu s človekom! Ten, kto bude zápalisto obhajovať hriech a zákony hriešne vnesené sektármi do vnútra cirkvi, nech si spomenie na svoje svedomie, za koľko ho predal alebo za čo vymenil. Lebo evidentne stratil zrak, stratil cit pre pravdu a spravodlivosť a stratil lásku k životu.
Mgr. Ľubomíra Mervartová
evanjelická a. v. farárka
Ilustračné foto: Francesco Alberti on Unsplash
Zdroj tohto článku je ASLOZ na Slovensku a originál nájdete na lokalite https://asloz.sk/nedal-sa-zastrasit-ani-nezapredal-svoju-dusu/