Nie je Mu nič pozemské cudzie
Nedeľa po Vianociach
Suspírium: Sláva buď, Tebe, Ježiši, tys nádejou pre tento svet. Daj, nech sa duša utíši, nech vonia ako z ruže kvet. Chceme žiť v láske, radosti, vzdávať Ti úctu, česť, premáhať skúšky, ťažkosti, niesť všetkým betlehemskú zvesť. Amen.
„Keď odišli, ajhľa, anjel Pánov zjavil sa vo sne Jozefovi a povedal mu: Vstaň, vezmi dieťatko a Jeho matku, uteč do Egypta a zostaň tam, dokiaľ ti nepoviem. Lebo Herodes bude hľadať dieťatko, aby Ho zahubil. Vstal teda v noci, vzal dieťatko a Jeho matku, odišiel do Egypta a bol tam až do smrti Herodesovej, aby sa naplnilo, čo Pán bol riekol ústami proroka: Z Egypta som povolal svojho Syna. Keď Herodes videl, že ho mudrci oklamali, strašne sa rozhneval a dal povraždiť všetky deti v Betleheme a na celom jeho okolí, počnúc od dvojročných nadol, podľa času, na ktorý sa dôkladne povypytoval mudrcov. Vtedy splnilo sa slovo proroka Jeremiáša: Hlas bolo počuť v Ráme, mnoho plaču a náreku: Ráchel oplakávala svoje deti a nechcela sa dať potešiť, pretože ich niet.“
Mt 2, 13 – 18
Milí bratia a milé sestry!
Čo sa vlastne deje po Vianociach? Čo sa deje po narodení Ježiša v Betleheme? Evanjelista Matúš, v ktorého vianočnom príbehu navštívia Máriu a Jozefa namiesto pastierov a anjelov, mudrci z Východu, pokračuje v príbehu takto: „Keď odišli, ajhľa, anjel Pánov zjavil sa vo sne Jozefovi a povedal mu: Vstaň, vezmi dieťatko a Jeho matku, uteč do Egypta a zostaň tam, dokiaľ ti nepoviem. Lebo Herodes bude hľadať dieťatko, aby Ho zahubil.“
Mudrci odišli a zanechali svoje dary. Po všetkom tom rozruchu by človek prial mladej rodine trochu pokoja a ticha. Čas nájsť sa a spracovať to, čo sa stalo. To by si zaslúžili. Ale veci sa vyvíjajú inak. Jozef má sen. Boh k nemu hovorí prostredníctvom anjela a varuje ho pred veľkým nebezpečenstvom. Žiarlivý kráľ Herodes, známy ako krutý vládca aj v zdrojoch mimo Biblie, sa cíti ohrozený dieťaťom. Hovorí sa, že to narodené dieťa je novonarodeným kráľom Židov, a tak konkuruje Herodesovi a jeho vlastným synom. Sám Boh samozrejme pozná Herodesov plán a dokáže Jozefa varovať.
Anjel tiež vo sne presvedčil Jozefa, aby neopustil tehotnú Máriu. Jozef, ktorý podľa Lukáša nehrá žiadnu zvláštnu úlohu vo vianočnom príbehu, ktorý zvyčajne počúvame na službách Božích, je v Matúšovom evanjeliu tým, kto má blízky kontakt s Bohom a komu Boh pravidelne posiela posolstvá. Pre Matúša je to dôležité, pretože oveľa viac zdôrazňuje význam hebrejskej Biblie ako Lukáš a práve prostredníctvom Jozefa sa Ježiš stáva potomkom kráľa Dávida. A je to Jozef, kto teraz koná podľa tohto sna: „Vstal teda v noci, vzal dieťatko a Jeho matku, odišiel do Egypta. a bol tam až do smrti Herodesovej.“ Ešte v tú noc sa Jozef, Mária a dieťatko vydali na cestu. Museli odísť rýchlo. Nemohli si so sebou vziať veľa vecí. Pravdepodobne nie oveľa viac ako oblečenie, ktoré mali na sebe.
Keď si predstavujeme túto situáciu, môže sa nám vybaviť iný obraz, dokonca presný opak. Odchod Izraela z Egypta, ktorý utekal presne opačným smerom ako útek tejto rodiny. Jozef, Mária a Ježiš museli opustiť svoj domov a vydať sa na cestu neistej budúcnosti. Matúš interpretuje túto udalosť ako naplnenie proroctva proroka Ozeáša: „Z Egypta som povolal svojho Syna.“ Zatiaľ čo sám Ozeáš označuje celý Izrael za deti Božie, Matúš pravdepodobne interpretuje tento citát ako odkaz iba na Ježiša. Predznamenáva Božie vyhlásenie pri Ježišovom krste: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo.“ Keďže Matúš predtým označil Ježiša za nového Kráľa Židov, tu jasne dáva najavo, že Ježiš nie je len tak hocijaký pozemský kráľ, ale Boží Syn. Nemali by sme zabúdať, že Ježiš je Boží Syn a predsa – alebo možno práve preto – musel ako dieťa znášať hrozné zážitky úteku. No, Boh je s nimi. Boh ich sprevádza.
A ak je s nimi Boh, nemali by sme byť s nimi aj my? Matúš pokračuje: „Keď Herodes videl, že ho mudrci oklamali, strašne sa rozhneval a dal povraždiť všetky dietky v Betleheme a na celom jeho okolí, počnúc od dvojročných nadol.“ Tento Herodesov skutok je určite jedným z najstrašnejších a najznepokojujúcejších príbehov, aké v Biblii nachádzame. Keď čítame tieto riadky, možno sa pýtame, prečo tomu Boh nezabránil? Ak mohol zachrániť Ježiša, prečo nezachránil ostatných? Skutočnosť, že historici považujú za veľmi nepravdepodobné, že k tomuto činu skutočne došlo, je len obmedzenou a slabou útechou. Pretože aj keby sa táto udalosť nestala, Herodes mal na svedomí dosť iných ľudí vrátane niektorých svojich vlastných manželiek a detí, a medzi svojimi súčasníkmi by asi nikoho neprekvapilo, keby takýto čin vykonal.
Prečo nám Matúš hovorí o týchto hrozných udalostiach? „Vtedy splnilo sa slovo proroka Jeremiáša: Hlas bolo počuť v Ráme, mnoho plaču a náreku: Ráchel oplakávala svoje deti a nechcela sa dať potešiť, pretože ich niet.“ Evanjelista Matúš vidí v hrozných udalostiach v Betleheme ďalšie naplnenie starozákonného proroctva, tentoraz od proroka Jeremiáša. Tento prístup k vražde detí v Betleheme nám pripadá ťažký. Samozrejme, dá sa pochopiť, že aj Matúš sa snaží nájsť zmysel v nepochopiteľnom. Ak deti museli zomrieť, tak by to malo mať aspoň nejaký význam. Pre neho je význam naplnením Svätého písma. Prostredníctvom Herodesovej krutosti sa ukazuje, že Ježiš je pravý kráľ Izraela, ktorý napĺňa proroctvá prorokov. Možno nám to príde ako slabá, nie veľmi presvedčivá útecha. Znie to, akoby Boh obetoval deti v Betleheme, aby sa objasnil význam Jeho Syna Ježiša. Takýto obraz Boha nás môže nechať zmätených a nahnevaných a nechceme Ho prijať. Božie slovo však neponúka inú možnosť. Preto čítame ďalej a tam sa píše: „Ale keď Herodes umrel, ajhľa, anjel Pánov zjavil sa vo sne Jozefovi v Egypte a povedal: Vstaň, vezmi dieťatko a jeho matku a choď do zeme izraelskej; lebo pomreli už, ktorí číhali na život dieťatka. Vstal teda, vzal dieťatko a jeho matku a prišiel do zeme izraelskej“.
A napokon je tu akýsi šťastný koniec. Aspoň pre Máriu, Jozefa a dieťa. Môžu urobiť to, že sa bezpečne vrátia do svojej krajiny. Konečne môžu opäť hovoriť svojím vlastným jazykom. Konečne môžu opäť sláviť svoje známe sviatky. Boh opäť zasahuje tým, že posiela Jozefovi anjela vo sne. Opäť je to Jozef, ku ktorému hovorí. A Jozef opäť bezpochyby nasleduje Boha.
Čo si z tohto všetkého odnášame? Že Boh nemôže alebo nechce spasiť všetkých ľudí? Že sa Boh nezjavuje každému v snoch? Že v Ježišovi sa napĺňajú proroctvá Starého zákona? Pre mnohých z nás to môže ilustrovať to, čo ukazuje aj Ježišovo narodenie v maštali a Jeho smrť na kríži. To, že v Ježišovi Boh zostupuje do najhlbších hlbín ľudskej existencie, že zdieľa náš život, náš údel. Lebo od prvých Vianoc nie je všemohúcemu Bohu nič pozemské cudzie. Amen.
Modlitba:
Drahý náš nebeský Bože, ďakujeme Ti, že môžeme v Tebe skladať svoju nádej. Veď Ty si sa ukázal tomuto hriešnemu pokoleniu ako verný Boh, ktorého slovo sa stalo telom. Ďakujeme Ti za Tvoju veľkú milosť, ktorú nám dokazuješ nielen vo sviatočné dni, ale každý deň nášho života. A tak i po Vianociach môžeme prežívať radosť, lebo ona vychádza z Tvojho slova, z Ježiša Krista. Daj nech táto radosť je jasne viditeľná na našom živote a to až tak, aby sme ňou dokázali nakaziť ľudí okolo seba a poukázali im na istotu, ktorú máme v Tebe a Tvojom Synovi Ježišovi Kristovi. Amen.
Mgr. Beate Šalamún Fraňová
evanjelická a. v. farárka
Ilustračné foto: Austin on Unsplash
Zdroj tohto článku je ASLOZ na Slovensku a originál nájdete na lokalite https://asloz.sk/nie-je-mu-nic-pozemske-cudzie/