O poslednom súde
Predposledná nedeľa cirkevného roka
Ó, Hospodine, Tvoje meno trvá naveky. Hospodine, Tvoja pamiatka je z rodu na rod. Lebo Hospodin sám bude súdiť svoj ľud a zľutuje sa nad svojimi služobníkmi. /Ž 135, 13 – 14/
“A ak niekto nebol zapísaný v knihe života, vrhli ho do ohnivého jazera.”
Zjav 20, 15
Bratia a sestry, rozmýšľať o poslednom súde môže byť pre niekoho zaujímavým čítaním, pre nás však je to vážnou výzvou zamyslieť sa nad tým, ako žijeme, vzhľadom na to, že náš čas, ktorý máme daný, nie je neobmedzený. Žijeme svoje životy a čas nám pri tom beží do svojho naplnenia pozemskej púte.
Dnešná predposledná nedeľa cirkevného roka nás upozorňuje na dôležitosť a význam každého dňa, ktorý sa nestráca s ubiehajúcim časom. Dni sa môžu pomaly vliecť aj rýchlo letieť, ale to ešte nie je všetko. Nejde len o nejaké naše pocity a prežívanie prítomnej chvíle, ale o vedomie toho, že mám pred sebou cieľ, ku ktorému sa blížim s dôverou v Božiu milosť, alebo pred ňou utekám po vlastných cestách a blúdim v uličkách hriešneho života, kde nemyslím na zmysel všetkého čo žijem.
Zakrátko končiaci sa cirkevný rok mi dá odpoveď, ako som ho strávil. Čo všetko som zvládol, čo sa mi podarilo, na čo som pyšný, ale aj to, čo som nechcel zažiť, ale aj tak som tým prešiel, prišla aj chyba, omyl, nezdar, prehra, neúspech. Všetko je možné vyhodnocovať, ale najlepšie je to hodnotiť v smere pohľadu na cieľ, ktorý v budúcnosti mám dosiahnuť.
Dnes je ten deň, keď si mám uvedomovať, že cieľ nie je až taký vzdialený, ako sa zdá. Vlastne, už moja prítomnosť svedčí o stave, v ktorom sa nachádzam. Nemám byť v neistote, zmätku, pochybnostiach, ale v dôvere. Mám byť spoľahnutý na svojho Pána.
Prečo je to tak? Lebo On je Pán. Pán môjho života, času, ktorý mi doprial ako výzvu prejaviť sa, reagovať, kráčať vo viere, že moje dni boli Ním draho vykúpené a záleží na nich. Iste je príjemné mať po úspešne zvládnutom dni dobrý pocit, že dnes to stálo za tú námahu, úsilie, odhodlanosť a vytrvalosť. Sú však aj dni, na ktoré by sme najradšej zabudli a vôbec nevedeli o nich. No, naše zabúdanie nič nevyrieši. Aj pri ťažkostiach je s nami náš Pán. Nestratili sme sa Mu, a nikto nás neodlúči od Jeho milosti a lásky.
Je dobré, každý deň začínať v dôvere, ale v dôvere aj deň končiť. Začínanie i ukončenie nie je len na nás. Začiatok i koniec je realizovaný dôkladne, lebo garantom toho je Pán Ježiš.
Kniha našich životov je písaná, lebo svätý Boh otvoril svoju knihu života, a nepotrebuje ju prepisovať. Pán Ježiš dôsledne, precízne, dokonale, pravdivo, vlastným životom naplnil stránky života, aby sme mali život, ktorý žijeme. Naša cesta má byť už odpoveďou, správnou odpoveďou na dielo Pána Ježiša.
Pán Ježiš nás už predišiel cestou tohto života, kde dal odpoveď svojmu nebeskému Otcovi svojou poslušnosťou láske. Bol a zostáva na ceste večného života, kde je poznanie pravého Boha, kde je skutočná pravda a láska. Všetko je v úprimnosti, otvorenosti, v reálnom žití a túžbe, aby boli aj ďalší, ktorí sa budú tešiť zo života, ktorý chápeme ako Boží dar a Božiu milosť pre hriešnika.
Bez nároku na krajšie zajtrajšky pre svoju hriešnosť sme však boli obdarovaní väčšmi, než sme si dokázali predstaviť. Bohatstvo Božej milosti je úžasné, prekvapujúce, až nepochopiteľné. Ako môže spravodlivý Boh milovať svoje stvorenie, aj keď žije nespravodlivo a nie je Mu vďačné? Boh, len zo svojho nesmierneho milosrdenstva, milosti a lásky kvôli svojmu Synovi, nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi tak koná.
Ježiš Kristus sa stal našim životom. Počuli sme pravdu o našom Záchrancovi, Vykupiteľovi, ktorý nám priniesol život namiesto odsúdenia. Budúci súd nad hriešnikom bol položený na Pána Ježiša. Pán Ježiš vzal môj hriech na seba a platil najvzácnejšou krvou na svete, svojou vlastnou. Sám zaplatil vlastným životom, aby som ho mal aj ja. Teraz, už večný. Kvalita Kristovej krvi je nekonečná. Moc Kristovej krvi je večná. Tak, ako je večná Jeho láska.
Som na ceste, ktorá toto poznáva? Uvedomujem si večnosť v časnosti? Mám účasť na diele Pána Ježiša Krista v tomto svete? Tak, ako je skutočný môj hriech, tak je skutočná Božia milosť ku mne, pred ktorou nemám utekať, ale sa jej poddať a tešiť sa z nej každý deň, že je aj pre mňa, aj pre ďalších, ktorí majú byť rovnako zapísaní do knihy života.
Byť Božím služobníkom, a nie služobníkom hriechu. Mať Božie odpustenie a odpúšťať ďalším. Mať nový život, život zapísaný v knihe života, ktorý sa nepominie, ale bude platiť aj na poslednom Božom súde.
Znamením toho, že môžem ísť cestou v ústrety budúcnosti bez ostychu, obáv a strachu je napĺňanie slov Pána Ježiša z Evanjelia podľa Matúša, 25. kapitoly, ktorá nám hovorí, ako majú vyzerať naše dni. Čítajme si to a majme to v pamäti, aby sme mali životy hodné žitia aj pre nás, aj pre tých, s ktorými žijeme.
Modlitba
Pane Ježiši, vzdávame Ti chválu, že si prichystal knihu života, kde máme byť zapísaní aj my. Vieme, že je to z Tvojej nesmiernej milosti a kvôli Tvojej obeti na kríži. Ty si sa zaslúžil o to, aby k nám prišiel život, večný život, a nie odsúdenie na poslednom Tvojom súde. Veríme, že Ty máš moc meniť naše životy, že Ty máš milosť a lásku pre naše životy. Očakávame na Teba, na moc Tvojho svätého Ducha, že nás privedieš k pokániu, a tak zmeníš naše myslenie, aby sme boli schopní aj my z lásky k Tebe a svojim blížnym žiť svoje životy, ktoré sú zapísané v Tvojej knihe života, amen.
Mgr. Marek Tomčík
evanjelický a. v. farár
ilustračné foto: unsplash.com
Zdroj tohto článku je ASLOZ na Slovensku a originál nájdete na lokalite https://asloz.sk/o-poslednom-sude/