Transparentnosť v cirkvi a život v Kristovi
Transparentnosť. S týmto slovom sa stretávame často pri obhajobe dobrého šafárenia, keď oponentom, ktorí si myslia opak, sa tvrdí, že všetko je v poriadku.
O tom, či náš život a naše šafárenie je transparentné, sa dá diskutovať, obhajovať, presviedčať, no najdôležitejšie je počínať si skutočne zodpovedne a čestne. Potom nebude potrebné tisíckrát opakovať, ako to počúvame teraz od vedenia cirkvi, že všetko je transparentné.
Záplava slov nikdy nedokáže prijať nečestnosť ako Kristovu pravdu. Milovanie peňazí je príčinou mnohého zlého. A nakladať s majetkom cirkvi je pokušením pre niektorých, aby si mysleli, že im to všetko patrí, že vďaka funkciám sú pánmi nad životom evanjelikov a môžu sa k nim správať výpalnícky a drzo. Ani krásne slová nedokážu zakryť zákernosť, oklamávanie a dehonestovanie evanjelikov a cirkevných zborov. Tie sú tak veľmi oklieštené vo svojej právomoci, že nemôžu konať temer nič napriek tomu, že život v cirkvi sa odvíja v prostredí cirkevných zborov a ústredie cirkvi by nejestvovalo, keby tu cirkevné zbory neexistovali.
Niekto napriek funkcii v evanjelickej cirkvi nepochopil evanjelickosť cirkvi, kde sa má slúžiť, a nie rozkazovať. Ani zastrašovať. Ani vymýšľať zákony proti cirkevným zborom a následne tvrdiť, že tie sú porušované, a preto farár či cirkevný zbor budú potrestaní.
Duch svetáctva ovládol cirkev. Transparentnosť nie je ani vo financiách, ani v duchovnej oblasti. Namiesto služby v cirkevnom zbore sa tu nastavuje služba z ústredia ako v nejakej sekte, kde už nie cirkevný zbor plní misijné poslanie, ale je len prijímateľom aktivít, ktoré zorganizuje ústredie. Toto je úplne mimo rozvoja cirkvi k lepšiemu duchovnému životu, a tak k obrode života ľudí skrze Krista.
Jesenná synoda svojím tolerovaním agresorov len znova potvrdila, že podporu tu má duch sveta a že nie je schopná niekoľkoročné štvanie proti evanjelikom odsúdiť ako niečo, čo do cirkvi nepatrí. Na druhej strane tiež toleruje vyjadrenia od generálnej dozorkyne, ktorá vraj tvrdila, že „… farári, ktorí sa súdia s cirkvou, by mali zvážiť svoj odchod zo služby”. Táto dozorkyňa sa do dejín zapíše ako tá, ktorá sa nudí na službách Božích, ktorá sa prihovára evanjelikom tak, akoby tí nevedeli, ako sa v cirkvi má žiť, ako tá, ktorá napriek tomu, že cirkevná funkcia je pre ňu druhoradá popri jej zamestnaní, vyháňa z cirkvi vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov, pre ktorých to nie je len koníček popri inom zamestnaní, ale je to ich poslanie, povolanie, pre ktoré sa rozhodli, keď počúvli Božie volanie a ochotne šli do tejto náročnej, nedocenenej práce. A čo sa stalo po jej nástupe do funkcie? Duchovní sa po rokoch služby dožili takej arogantnosti a neúcty, že ich niekto ľahkovážne pre mamonu vyháňa z práce i z cirkevných zborov.
Pán Ježiš povedal, aby nik nepanoval nad druhým, no tu sa nám dnes v evanjelickej cirkvi ukazuje, ako je možné z pozície nesprávne pochopenej funkcie urážať duchovný stav cirkvi. Ako je možné nebyť pomocou, ale strašiakom. Ako prekrúcať históriu a vniesť vládnutie zhora namiesto pomoci tým, ktorí cirkev tvoria. Je opovážlivosť nárokovať si majetok cirkevných zborov, ktorý patrí jedine danému cirkevnému zboru. Hovoriť o revitalizácii cirkevných zborov, akoby tie so svojimi farármi nevedeli, čo majú v zbore robiť. Ak „revitalizácia“ prinesie zosvetáčtenie, tak to nie je nasledovanie Krista. Videli sme v praxi, čo tieto „revitalizácie“ urobili v zboroch. Chaos, svetácke zmýšľanie, neúctu, pohŕdanie všetkým evanjelickým a v neposlednom rade veľké predávanie cirkevného majetku. Je potrebné sa pýtať, čo sa zanechá budúcim generáciám. Podľa tohto scenára duchovný v cirkevnom zbore vlastne nemá konať zodpovedne a chrániť zbor. Pretože sa nám tu v plnej kráse predvádza model neevanjelického, nekresťanského a násilníckeho konania. Zrazu sa zo zborov stávajú „zločinci”, neplatiči – lebo niekto pohrdol tými dole a zákonom ich zbavil možnosti rozhodovať o svojich financiách. Bolo by to na smiech, keby to nebolo do plaču, keď sa niekto týmto modelom ešte chváli pred inými cirkvami.
Predstavitelia cirkvi zabudli na Božie prikázanie „Nepokradneš“. Zobrať niečo výpalnícky a potom vysvetľovať, čo s jeho peniazmi robíte pre „blaho cirkvi”, nie je v poriadku. Predstavte si, že niekto z vašej rodiny vám zoberie peniaze a potom bude pomáhať iným z vašich peňazí. Zdá sa vám to ako požehnaná práca pre cirkev? Jedného okradnem, aby som pomohol inému – nie zo svojich peňazí, ale z cudzích si robiť reklamu na svoju dobročinnosť?
Legalizovanie takéto správania posúva evanjelickú cirkev do ešte väčšieho marazmu. A v očiach verejnosti to znižuje jej kredit morálnej autority. Kresťanskú vieru tak takáto nezodpovedná cirkev posúva do roviny bájok a jej členov do kategórie dvojtvárnych osôb, ktoré vo svojom spoločenstve nevedia žiť čestne.
Ak nás Pán Boh znovuzrodzuje v Ježišovi Kristovi, potom je potrebné sa pýtať, kde sa v cirkvi nabralo také zmýšľanie, že agresia a výmysly sú vysoko cenené. Spravodliví sa dehonestujú a agresori sa vyhrážajú, že je potrebné zničiť ASloZ, hoci jej nič zlé nemôžu dokázať. Hľadajú falošných svedkov a nespravodlivých sudcov a sú nešťastní, že zatiaľ ešte takého podlého nenašli. Nestačí týmto funkcionárom to, ako poškodili a škodia ľuďom vo svojom okolí?
Ak Kristus neklamal, prečo sa klame dokonca aj na synode? Ak Kristus hovoril pravdu, prečo sa pravda zatajuje? Ak sa má konať synoda, prečo sa to oznamuje na poslednú chvíľu? Ono je to už aj praxou nebyť transparentný, len o tom veľa hovoriť v cirkvi. Ak sa hovorí o transparentnosti ohľadne financií, prečo sa nevie o mnohých veciach? Prečo sa dovoľuje „poľovanie na ľudí” len preto, aby sa kryli kamaráti?
Dôveryhodnosť cirkvi je na nízkej úrovni. Vierouka sa nerieši. Všetko je asi v poriadku… Mnoho odchodov zo služby, mnoho rozvodov duchovných, mnoho ľahostajnosti, ale aj neochoty niečo robiť v cirkvi, to všetko je len odrazom toho, ako sa predstavitelia cirkvi správajú k evanjelikom a cirkevným zborom. Odpustky sa stali transparentnosťou? Udavačstvo sa stalo kariérnym rastom? Kritické myslenie prekážkou viery? Potreba transparentnosti života nepotrebnou vecou?
Na druhej strane sú tu duchovní, ktorí chcú mať od všetkého pokoj. Zaplatia výpalnícky predpis, aby mali pokoj, aj keď vedia, že to nebude fungovať. Cirkevné zbory sa vyčerpajú a v nasledovaní Krista si nevšimnú, akí sú už chudobní aj duchom.
Kto rozsieva nenávisť, ak nie ten, kto tvrdí, že jednotu cirkvi rozbíja ten, komu záleží na pravde a živote človeka?
Na záver ešte otázka: Je dovolené zabíjať človeka? Je dovolené ničiť cirkevné zbory, ktoré nik zo súčasných predstaviteľov cirkvi ani synodálov nezakladal? Neexistuje taký zákon, ktorý by schvaľoval nezákonnosť voči tým, ktorí nič zlé nespravili.
Je až veľmi prehľadné, ako sa predsedníctvo cirkvi nevie stotožniť s myšlienkou Kristových sluhov. Namiesto toho sa postavili do úlohy mocipánov. A tým je povedané všetko a vysvetlené, prečo sa v cirkvi deje to, čo sa deje s vieroukou i s cirkevným majetkom.
Mgr. Ľubomíra Mervartová
evanjelická a. v. farárka
Ilustračné foto: Wilhelm Gunkel on Unsplash
Zdroj tohto článku je ASLOZ na Slovensku a originál nájdete na lokalite https://asloz.sk/transparentnost-v-cirkvi-a-zivot-v-kristovi/