Uväznenie
4. nedeľa po Veľkej noci (Kantate – Spievajte)
Uväznenie Pavla a Sílasa vo Filipách
„Súčasne aj zástup povstal proti nim a sudcovia strhli z nich rúcho a rozkázali ich zbičovať. Keď ich zbičovali, uvrhli ich do väzenia a žalárnikovi prikázali, aby ich starostlivo strážil. Keď dostal taký príkaz, uvrhol ich do vnútorného väzenia a nohy im tuho zovrel do klady. Okolo polnoci modlili sa Pavel a Sílas, spievali Bohu chvály a väzni ich počúvali. Odrazu nastalo veľké zemetrasenie, takže sa otriasali základy žalára, všetky dvere sa razom otvorili a všetkým sa uvoľnili okovy. Keď sa žalárnik prebudil a dvere väzenia videl otvorené, tasil meč a chcel si vziať život; domnieval sa totiž, že väzni utiekli. Ale Pavel zavolal silným hlasom: Neubližuj si! Veď sme všetci tu! I pýtal si svetlo, vbehol a trasúc sa padol pred Pavlom a Sílom, vyviedol ich hovoriac: Páni, čo mám činiť, aby som bol spasený? Odpovedali mu: Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom! Potom hovorili mu slovo Božie, aj všetkým v jeho dome. V tú nočnú hodinu prijal ich k sebe, umyl im rany a hneď sa dal pokrstiť aj on, aj všetci jeho domáci. Potom ich zaviedol do domu, pripravil stôl a veselil sa s celým domom, že uveril Bohu.“ Sk 16, 22 – 34
Milí bratia a milé sestry! Keď nespravodlivo obvinili a uväznili nášho vzácneho príbuzného prof. Ing.arch. Eugena Kramára, jeho manželka, naša teta Ruženka bola pre sťažnosti na nespravodlivosť vo vlaku bez súdu internovaná a po čase sa stretli v tej istej väznici. Mali tri malé deti, o ktoré sa starala príbuzenská rodina. Keď boli uväznení v tej istej väznici, manželka zaspievala spoza mreží pieseň: Tak túžim za tebou ako rybka za vodou… Boli to päťdesiate roky, keď mnohí nevinní boli prenasledovaní, najmä osobnosti nielen z architektúry, ale aj z kultúry, cirkvi a iných oblastí, pokladaní za nepriateľov štátu. Medzi nimi aj viacerí kňazi. Jeden z nich vyznal, že keby nemal silnú vieru, bol by si zúfal. V cele si prespevoval nábožné piesne, ktoré ho v detstve učila mama a tie mu vlievali silu a nádej.
Žiaľ boli v tom čase aj takí, ktorí v honbe za kariérou neváhali spolupracovať s ateistickým režimom v duchu ich hesla: ora et colabora… V tých rokoch utrpela cirkev vážne škody. K tým najväčším patrilo, že nepriateľom cirkvi sa podarilo vo veľkej miere dosiahnuť – nie bez našej viny – sprivatizovanie viery a s tým spojené sprivatizovanie radosti. Množstvo – štatisticky zdalo sa, že väčšina členov evanjelickej cirkvi – žila svoju vieru bez spoločenstva. Mnohí si vieru sprivatizovali. Tvrdili, že ako a čo veria, aké dôsledky – prejavy má viera v ich žití, je vraj len a len ich privátnou vecou. Nevadilo im, že je to v rozpore s Bibliou, na zvesti ktorej naša cirkev stojí. Písmo sväté nás napomína, aby sme neopúšťali svoje zhromaždenia (Žid 10, 25). Sprivatizovanie viery protirečí aj Augsburskému vyznaniu (AV), ktoré nesie naša cirkev vo svojom mene. AV cirkev definuje ako zhromaždenie – spoločenstvo veriacich (AV čl. 7 a 8), teda hovorí, že cirkev tvoria ľudia, ktorí sa zhromažďujú pri Božom slove a sviatostiach. Podľa AV cirkev nie je súčtom – množinou privátnych veriacich – ľudí bez spoločenstva, ale zhromaždením veriacich. So sprivatizovaním viery úzko súvisela aj privatizácia radosti.
Dnešná nedeľa má latinský názov Kantate – spievajte. Naša evanjelická cirkev je pokladaná za spoločenstvo spevu. Máme nový Spevník s peknými piesňami, čo oceňujú aj poslucháči mimo cirkev pri prenosoch služieb Božích. Sú aj príklady iných situácií, keď sa širšie spoločenstvo nevie tešiť s tými, ktorí sa chcú so svojou radosťou podeliť, keď sa zriekame podielu na spoločnej radosti a tým ochudobňujeme sami seba. Ako ilustráciu spomeňme nesprávne chápanie konfirmácie. Dnes ju viacerí chápu iba ako slávnosti rodiny, príbuzných a samotných konfirmandov, a nie ako to, čím je – slávnosť cirkevného zboru. – Podľa účasti na konfirmačných službách Božích – sa neraz zdá, že schopnosť tešiť sa s inými, schopnosť vnímania dôvodov pre spoločnú radosť a vďaku, u nás nie je veľká.
Spomínam to preto, lebo dnešná nedeľa Kantate (Spievajte) nás pozýva a podnecuje nezostať so svojou vierou a radosťou z Boha sám. Nedeľa Kantate nám pripomína: Nenechajte si zdroje vašej viery a radosti zarásť machom, zapadnúť prachom. Neprivatizujte si vašu vieru a radosť. Nanovo objavte silu, ktorá tkvie vo viere – v radosti z Boha.
Pavel a Sílas mali dostatok dôvodov k malomyseľnosti a reptaniu. Nespravodlivo zbití a zajatí, sedia vo vnútornom väzení – v najtemnejšom žalári s nohami zovretými do klady. Namiesto reptania, výčitiek a otázok: „Bože, prečo?“ sa okolo polnoci modlia a spevom chvália Boha (Možno to bola podobná pieseň, akou je „hymna všetkých väznených“, pieseň č. 211 z nášho ES: Otvorte mi krásnu bránu…). Títo muži sa modlia, spievajú a chvália Boha preto, lebo veria, že Pán Boh ich ani v najväčšej núdzi a pochybnostiach nenechá v „štichu“, že Hospodin na nich nezabudol. Veď kríž a prázdny hrob Ježiša Krista je znamením, že nie sme Bohom zabudnuté, ale nadovšetko milované a draho vykúpené Božie deti. Dôvera v Božiu lásku a blízkosť podnes pôsobí oslobodzujúco; mení pochybnosti na istotu, mení úzkosť na radostnú nádej.
Pri Pavlovi a Sílasovi – sťa odpoveď na ich chválospev – nastalo zemetrasenie. – Ako na objednávku. Dvere väzenia sa otvorili a väzňom sa uvoľnili okovy. Majú možnosť utiecť z väzenia a dostať sa na slobodu. No Pán Boh má iný plán. On chce oslobodiť ľudí z vnútornej neslobody, z ich stratenosti – zatratenosti. Hospodin otvára aj iné dvere, ako dvere väzenia. Žalárnikovi – pánovi riaditeľovi Ústavu na výkon väzby, zvesťou Božieho slova cez apoštolov, otvára Pán Boh dvere srdca. Žalárnik hlboko dotknutý evanjeliom, túži patriť živému Bohu. Preto sa nechá pokrstiť i so svojou domácnosťou. Vieru a radosť z odpustenia, radosť z toho, že je prijatý Bohom, si pán riaditeľ väznice neprivatizuje. Krst prijíma on i jeho domáci. Neplatí to, čo u nejedného z našich súčasníkov: Viera či radosť z Boha je moja súkromná vec, ale biblické: „Ja a môj dom budeme slúžiť Hospodinovi“ (Joz 24, 15). Pokušenie privlastňovať si vieru či radosť z Boha nás neobchádza. Náš text zo Skutkov apoštolov je však mocným svedectvom, že spoločný spev – modlitby môžu otvoriť nielen dvere, ale otvoriť aj srdcia ďalších ľudí pre vieru v Ježiša Krista. Preto si neprivatizujme vieru, ani radosť z Boha. Preto Ho spoločne oslavujme – aj tu, na službách Božích, na ďalších podujatiach v našom cirkevnom zbore. Znovu a znovu objavujme, aká moc je v spoločnej oslave Boha. Oslavujme Hospodina, verme v Ježiša Krista a radujme sa z Neho – nie len privátne, ale aj spoločne, verejne. Pretože kríž a prázdny hrob Ježiša Krista je znamením, že nie sme Bohom zabudnuté, ale nadovšetko milované a draho vykúpené Božie deti. Veď ktovie, koho cez to, že Hospodina chválime, môže Pán Boh priviesť k novému životu. Aj naše oslavovanie Boha – slovami i činmi – si Pán cirkvi môže použiť ako prostriedok, ktorým otvára srdcia ďalších ľudí pre vieru, pre večný život.
Nedeľou Kantate i celou zvesťou Písma sme volaní k oslavovaniu Boha. On, náš Pán, nešiel cestou tých, ktorí sú v očiach sveta múdri, slávni a mocní. – Ktorí stoja v žiari reflektorov, kamier a fotoaparátov. Naopak, Boh sa ponížil a v Ježišovi prišiel k všetkým, ktorí sú preťažení bremenom hriechu a životných problémov (por. Mt 11, 28). Náš Pán sa skláňa k nám, hriešnikom. Ježiš chváli nebeského Otca, že sa nevyjavil iným spôsobom. Boh nepotrebuje blesky fotoaparátov, ani svetlá reflektorov či objektívy kamier. On je slávny. A Jeho sláva sa stáva zrejmejšou, keď Ho my, nehodní a hriešni, chválime slovom i životom.
Pripojme sa k tomuto chválospevu. Veď aj našu oslavu Boha si Pán môže použiť ako prostriedok, ktorým otvára srdcia ďalších ľudí pre vieru, pre večný život. Amen.
Modlitba
Nebeský Otče, ďakujeme za radosť, ktorá nám pramení z Tvojho evanjelia, ktoré je radostnou zvesťou o našej záchrane. Ďakujeme za všetkých, na ktorých s úctou a láskou spomíname, ktorí ostali verní aj v ťažkých časoch. Ktorí za príkladom Pavla a Sílasa aj v ohrození života a prenasledovaní vedeli spievať na chválu, nášmu Bohu, ktorý nás nikdy neopúšťaš! Aj v ťažkých chvíľach života môžeme aj my spievať Tebe na chválu podľa slov mládežníckej piesne: Toľko dôvodov, Pane dal si nám, by sme spievali Tebe na chválu… Vďaka Ti za to, drahý Pane, nech sa deje Tvoja svätá vôľa, nám na spásu a Tebe na česť a chválu! Amen
Mgr. Samuel Ján Mišiak, PhD.
evanjelický a. v. farár
Ilustračné foto: Ivan Aleksic on Unsplash
Zdroj tohto článku je ASLOZ na Slovensku a originál nájdete na lokalite https://asloz.sk/uvaznenie/