Zajatie
7. nedeľa po Svätej Trojici
Suspírium:
Prispor viery, drahý Pane, svoj ľud dnes požehnaj, v cirkvi drahej neustále svätým slovom prebývaj. Amen.
A. Hajduk
„V tom čase začal kráľ Herodes trápiť niektorých z cirkevného zboru; dal sťať Jakuba, brata Jánovho, a keď videl, že sa to Židom páči, rozkázal zlapať aj Petra; a boli práve dni nekvasených chlebov. Keď sa ho zmocnil, uvrhol ho do väzenia a odovzdal štyrom žoldnierskym oddielom po štyroch mužoch, aby ho strážili, lebo po veľkonočných slávnostiach chcel ho dať predviesť ľudu. Strážili teda Petra vo väzení, ale cirkevný zbor sa horlivo modlil k Bohu za neho. V tú noc, keď Herodes mal dať predviesť Petra, spal tento medzi dvoma žoldniermi, zviazaný dvoma reťazami, a strážnici strážili väzenie predo dvermi. A hľa, zjavil sa anjel Pánov a svetlo ožiarilo miestnosť. (Anjel) udrel Petra do boku a zobudil ho hovoriac: Vstaň, rýchlo! A okovy spadli mu z rúk. I povedal mu anjel: Opáš sa a obuj! Urobil tak. Anjel hovoril (ďalej): Prehoď si plášť a nasleduj ma! I vyšiel a nasledoval ho; ale nevedel, že je to skutočnosť, čo sa deje skrze anjela; myslel si, že vidí videnie. Ako prešli prvú stráž, aj druhú a prišli k železnej bráne, ktorá viedla do mesta, otvorila sa im sama. A keď vyšli a prešli prvou ulicou, anjel hneď odstúpil od neho. Vtedy sa Peter spamätal a povedal: Teraz naozaj viem, že Pán poslal svojho anjela a vyslobodil ma z ruky Herodesovej a zo všetkého, čo ľud židovský očakával.“
Sk 12, 1 – 11
Milí bratia a milé sestry!
Udržiavať spoločenstvo s Ježišom Kristom, patriť medzi kresťanov nebolo nikdy jednoduché. Samozrejme, že dnes sa nám dostane skôr výsmešného pohľadu, prípadne na našu adresu padne urážlivé slovo. No, v prvotnej cirkvi, byť kresťanom bolo nebezpečné, dokonca ohrozujúce na živote. Napriek tomu to tí ľudia nevzdali, a zotrvali pri viere v Ježiša. A tá viera mohla prejsť stáročia a zostať v srdciach všetkých tých ľudí, ktorí v Ježiša uverili pred nami a všetkými, ktorí uveria aj po nás. Ako ďaleko siaha spoločenstvo s Kristom?
Z Božieho slova počujeme zvláštny príbeh. Ale ako ho treba chápať? Môžeme to zobrať doslovne a povedať: tak sa to vtedy naozaj stalo. Pre mnohých z nás to nie je také ťažké uveriť, že sa to mohlo práve takto stať. Pretože Pán Boh má nekonečne veľa spôsobov ako zachrániť, ako vyslobodiť, ako pomôcť ako dôjsť k viere a spaseniu. Čo však môžeme považovať za skutočne ťažké, je myšlienka, že Boh vtedy poslal anjela. A pýtame sa prečo to nerobí stále? V koľkých väzniciach po celom svete aj v dnešnej modernej dobe sú uväznení kresťania práve pre vieru v Ježiša? A koľkí z nás, koľko ľudí, spoločenstiev, rodín aj dnes posiela do neba svoje modlitby a túžia po tomto anjelovi oslobodenia a neprichádza? Azda si Pán Boh robí čo chce, niekedy pomáha, niekedy nepomáha? Je to ťažký obraz Boha. Preto niektorí hovoria, že tento príbeh nehovorí o presnej historickej udalosti, ale skôr rozvíja duchovný pohľad.
Peter je oslobodený z najhlbšieho väzenia. Je to príbeh raného cirkevného vyslobodenia: Tak ako bol Izrael zajatý v Egypte, tak bol zajatý aj Peter. A tak ako si vyslobodenie zo zajatia v Egyptskom otroctve vyžadovalo plné zapojenie mocného Boha, tak je to aj pri Petrovom vyslobodení z väzenia. A Lukáš, robí všetko, čo je v jeho silách, aby opísal zajatie Petra a jeho väznenie s mimoriadnou presnosťou: reťaze sú spočítané, dvere a stráže sú uvedené, odkaz je jasný: Peter nemá šancu!
Ale spoločenstvo veriacich vytrvá, modlia sa, volajú o pomoc – a vtedy prichádza Pánov anjel a prináša svetlo a slobodu. Peter dostáva priame pokyny: Vstaň rýchlo! Opáš sa a obuj! Prehoď si plášť a nasleduj ma! Anjel s Petrom prechádzajú prvú stráž, prechádzajú druhú stráž a tí, ktorí majú bdieť, ktorí majú na všetko dávať pozor, zrazu nevidia, nepočujú, nijak nereagujú ani na svetlo ani na chôdzu. Peter s anjelom bez najmenších problémov prichádzajú ku hlavnej bráne do väzenia, ktorú Lukáš opisuje ako železná brána, ktorá je zrejme veľmi ťažká. A tá sa pred nimi sama od seba otvára. Anjel s Petrom ešte prechádza prvú ulicu a keď už je jasné, že Peter je v bezpečí, tak náhle anjel od neho odchádza.
Tu vidíme, že Božie vyslobodenie skrze svojho posla je dotiahnuté do konca, do úplných detailov. Peter nemusí robiť nič, len poslúchať Božieho posla a nasledovať ho. Veď Pán Boh všetko zariadil. Vtedy, keď anjel odišiel, si Peter začína uvedomovať, že to, čo sa deje, je realita, že to nie je sen, ale skutočnosť. Začína chváliť Boha, že ho zachránil, že ho vytrhol z ruky Herodesa, a že zmaril všetky nepriaznivé očakávania. V tej chvíli sa Peter rozhodol, že pôjde do domu Márie, matky Jána Mareka. Peter zrejme vie, že tam nájde spoluveriacich, lebo aj možno pred tým, než bol zatknutý, tak sa v tom dome stretávali a modlili sa. Uvedomujú si, že na kolenách s prosbami za Petra musia byť stále v pohotovosti, lebo to situácia vyžaduje. A tým jasne ukazujú, ako im na tom záleží.
Keď sa vrátime na začiatok, počuli sme o dvoch učeníkoch a opäť sme pri Božom rozhodnutí, ktoré nám nie je jasné. Obidvaja apoštoli Peter a Jakub boli uväznení. Obidvaja boli učeníci, ktorí patrili dokonca do toho úzkeho kruhu Ježišových učeníkov. Jakub je ale popravený a Peter zázračne zachránený. Ako je to možné, že Pán Boh jedného zachránil a druhého nie? Veď obidvom bolo povedané, že ako skončia. Obidvom bolo jasné, že za svoju vieru zaplatia životom, a Peter je v tomto prípade opäť zachránený. Pri Jakubovom zatknutí nie je písané, že by sa veriaci modlili, samozrejme to nič nevylučuje, že by tomu tak nebolo. Ale vypadá to tak, že jeho zatknutie a poprava sa udiali veľmi rýchlo. Namiesto toho pri Petrovom zatknutí sa veriaci úpenlivo modlia. Nevzdávajú to. Má snáď na Božie rozhodovanie vplyv úpenlivá modlitba?
Na niektoré otázky nenájdeme odpoveď. Pán Boh vie prečo sa rozhodol a rozhoduje práve takto. Ale samotné správanie sa Petra nám ukazuje, ako sa máme správať aj my. Peter je vo všetkom odovzdaný svojmu Bohu. Aj keď ho čaká smrť, tak Peter spí, a vôbec sa nebojí toho čo má nasledovať. Je odovzdaný naplno do Božích rúk, a nerieši, ako to má, alebo nemá dopadnúť. Vie, že je v tých najlepších rukách.
Milí bratia a milé sestry, všetci žijeme v nejakom zajatí. Počas života sme dostali reťaze strachu, máme steny sebaobrany, sme bičovaní a uzavretí v starostiach a pochybnostiach. Čím sme k sebe úprimnejší, tým presnejšie vieme: nie je to len Peter, kto je takto skúšaný. No Pán Boh nám všetkým ponúka vyslobodenie od všetkých starostí, bolestí, pochybností. Záchranu nielen od tohto, ale najmä záchranu od smrti. Peter všetky starostí vložil do Božích rúk. Videl vzkrieseného Pána Ježiša, a tak smrť pre neho nebola niečím konečným, ale radostným prechodom k Ježišovi.
Práve v Ježišovi je aj nám ponúkaný život bez strachu. Aj keď navonok vidíme iba steny, stráže a reťaze, Boh dokáže prelomiť každé otroctvo, môže prejsť dverami a zlomiť reťaze, dokonca aj reťaze, o ktorých si myslíme, že sú neprekonateľné. Táto skutočnosť nás má tešiť, pretože Pán Boh aj dnes navštevuje, oslobodzuje, a zachraňuje. Amen
Modlitba:
Drahý náš nebeský Bože, ďakujeme Ti, že zostávaš stále ten istý, veľký a mocný Boh, a to aj napriek tomu, že Ťa považujeme za malého a bezmocného. Ďakujeme Ti, za dôkaz Tvojej veľkosti a lásky, za Tvoje dielo vykúpenia v Ježišovi Kristovi. Ďakujeme za dôkaz, že Ty si s nami, aj keď Ťa nevidíme, aj keď sa od Teba vzďaľujeme a skrze Ducha Svätého s nami neustále prebývaš. Sám vidíš, ako je viera v Teba dnes vysmievaná a je ňou pohŕdané, ako mnohí dar Tvojho Ducha, ktorí prijali v krste svätom odvrhujú a šliapu po ňom. Odpusť nám našu neveru, naše pochybnosti, ktoré aj nás neraz prepadnú a prosíme pomáhaj nám vieru v Teba nestratiť, ale sa v nej každým dňom posilňovať a utvrdzovať, lebo keď Ti budeme veriť, nič dôležité nám nebude chýbať. Amen.
Mgr. Beata Šalamun Fraňová
evanjelická a. v. farárka
Ilustračné foto: Jenny Huang on Unsplash
Zdroj tohto článku je ASLOZ na Slovensku a originál nájdete na lokalite https://asloz.sk/zajatie/