Zákony ľudskosti
19. nedeľa po Svätej Trojici
…aby ťa požehnal Hospodin, tvoj Boh, pri každom diele tvojich rúk.
5 M 24, 17 – 22
Veriaci človek túži po požehnaní. Dnes, v poslednú nedeľu októbrovú, si človek viac ako inokedy uvedomuje, že potrebuje požehnanie „z hora“. V tento týždeň pôjde na hrobové miesta, aby myslel na tých, ktorí ho predišli do večnosti. Naši predkovia boli obdarení s menším, či väčším dielom požehnania. A u niektorých chýbalo úplne. Kde niet požehnania, tam je nablízku nešťastie a bieda, hoci aj pri dostatku hmotných statkov. Aj my pociťujeme, že bez požehnania nemáme radosť zo života. Ako je dnes málo opravdivej radosti zo života! Zdá sa mi, že dnešný človek si myslí, že požehnanie je skôr vecou náhody a šťastia. Ale v Biblii čítame, že požehnanie je priamym dôsledkom konania a správania sa človeka k blížnemu a stvorenstvu. Ak sa dnešný človek viac spolieha na dobré zamestnanie alebo na „šťastie“, potom niet divu, že je zo všetkého frustrovaný a nešťastný.
Podľa svätého písma je naprosto jasné, že požehnanie dáva Boh človeku, ako odpoveď za jeho postoje a konanie. V kapitole, z ktorej je vzatý kázňový text (5M 24, od 6v.), je napísané ako sa má zbožný Izraelita správať k svojmu blížnemu a stvorenstva: Nesmie brať do zálohy veci, na ktorých je životne odvislý; nesmie niekoho zo svojho okolia vziať do otroctva. Ak sa nachádza v nemoci, má dodržiavať hygienu a lekárske predpisy; Nemá si namýšľať, že vie to isté, čo odborník na to povolaný; Pri pôžičke, nemá si vyberať záloh, podľa svojho uváženia, bez ohľadu na človeka v núdzi; Nemá utláčať biedneho a chudobného ani cudzinca; Nemá zadržiavať plat, ktorý zamestnancovi náleží; Nemá sa trestať príbuzný za hriech, ktorý spáchal jeho rodinný príslušník; Nemá sa prekrúcať právo cudzinca ani siroty; atď. Pri žatve mal príslušník Božieho ľudu, niečo ponechať na poli aj pre cudzinca, sirotu a vdovu a podobne mal postupovať aj pri zbere ostatnej úrody. Lebo zbožný Izraelita mal vždy pamätať na to, že jeho otcovia boli otrokmi v Egyptskej krajine, odkiaľ ich Hospodin vykúpil. I my vieme, že naši otcovia boli pohania a z nášho „pohanstva“ sme boli vykúpený drahou krvou nášho Pána Ježiša Krista. Tak isto ako naši otcovia i my sme sa obrátili a oddelili od svojho predošlého spôsobu života. Veď v histórii je doložené , že Slovania, keď ešte boli pohanmi, chodili lúpežiť na Balkán a do otroctva brávali, tých ktorí prehrali boj o svoj život. Keď sa naši otcovia stali kresťanmi ustúpili od týchto neľudských spôsobov. Ale mnohé zlé veci pretrvávali a pretrvávajú až do dnešných dní.
V evanjelickej Biblii je táto kapitola opatrená nadpisom: Zákony ľudskosti. Kto teda tieto zákony plnil, mohol sa nádejať, že Hospodin mu „odplatí“ požehnaním.
Dnešný svet mnohé z týchto pradávnych morálnych princípov prijal do svojich medzinárodných dohôd. Sú spísané ako Dohovory o ľudských právach. Slovenská republika ich pri v stupe do Európskej únie prijala do svojej ústavy, s tým, že majú dokonca nadradenú dôležitosť nad národnými zákonmi. A tak máme povinnosť sa postarať o svojho blížneho, keď je v núdzi, či už je príslušníkom nášho štátu alebo cudzincom. Takéto morálne záväzky sme prijali, dá sa povedať kvôli kresťanstvu, teda od Židov, lebo aj Ježiš Kristus, náš Pán a Spasiteľ bol Žid a na jednom mieste v Písme vysvetľuje, že spása je zo Židov.
Dnes sa zdá, že Európa akoby ustupovala od týchto morálnych záväzkov, a tak začína byť otázne, či požehnanie od Hospodina bude ďalej „plynúť“ na národy európskeho kontinentu. No je dôležité, ako sa zachová každý jednotlivý kresťan, lebo „každého nech potrescú za vlastný hriech!“ (5M 24, 18)
Milý brat, milá sestra, ak túžiš po požehnaní, zahľaď sa do dokonalého Božieho zákona, v ktorom je jasne vysvetlené, kto bude od Hospodina nášho Boha požehnaný a koho stihne Jeho odvrhnutie. Pamätaj, milá duša, že i ty si bola otrokom hriechu, náš Spasiteľ sa vo svoj čas pri tebe pristavil, aby ťa vyslobodil. Zaplatil za teba, sprevádzal ťa na ceste životom a dal ti zo svojho Ducha, aby ťa doviedol až do svojho odpočinku v nebesiach. Nezabudni, že raz sa o tebe rozhodne podľa toho, čo si urobila pre jedného z Jeho najmenších a ako si „hospodárila“ s talentom, ktorý si dostala! Nech je i o tebe známe, že si bola milostivá k cudzincovi, sirote alebo vdove a že ťa požehnal Hospodin, tvoj Boh,pri každom diele tvojich rúk.
Modlitba
Verný Bože, nebeský náš Otče, z hĺbky svojho srdca Ti ďakujem, že ma každodenne povolávaš k večnej milosti svojho syna Ježiša Krista. I teraz ma upozorňuješ, aby som dbal na ľudskosť vo svojom živote a neutiskoval svojho blížneho, ale ho miloval a všetko dobré mu prial. Daj, aby som sa staral aj o prírodu, aby donášala úrodu a zachovaná bola neporušená i pre budúce pokolenia. Nedaj, aby som pre pomíjajúce sa pozemské veci, zabudol na to, ako si ma vyslobodil z otroctva hriechu. Nech ma Tvoje slovo i naďalej napomína a dáva mi dostatok svetla na môj chodník. Aby som po ňom kráčal s radosťou pripravený zúčastniť sa Tvojej svatby v nebesiach. Amen.
Mgr. Ján Ondrejčin
evanjelický a. v. farár v. v.
ilustračné foto: Photo by Timon Studler on Unsplash
Zdroj tohto článku je ASLOZ na Slovensku a originál nájdete na lokalite https://asloz.sk/zakony-ludskosti/