Božie kráľovstvo – alebo Svet osobných záujmov?



20250709-bozie-kralovstvo-alebo-svet-osobnych-zaujmovkor

Božie kráľovstvo – alebo Svet osobných záujmov?

Veľa ľudí dnes hovorí, že cirkev je rozdelená. Tí hore, ktorí sú za tento stav najviac zodpovední, to vidia (znova) veľmi jednoducho: cirkev treba spojiť, hoci aj príkazom. Že je to až príliš jednoduché riešenie, potvrdzujú udalosti spred viac ako 500 rokov. Veď aj vtedy Martin Luther bojoval nie za oddelenie, ale za vernosť slovu Božiemu, proti deformáciám, ktoré v tom čase cirkev trápili. A bolo v tom čase riešením volať po povrchnej jednote?! Bez nápravy chýb, bez odstránia bludov, ktoré nemali nič spoločné s kresťanským učením?! Určite nie!

Aj ten dnešný boj je veľmi podobný. Pred 500 rokmi niekto sedel na pozícii moci a vplyvu, a nemal záujem ani o riešenie problémov, ani o konštruktívnu a biblickú diskusiu. Aj dnes znova niekto sedí na pozícii moci a vplyvu, pričom problémy nerieši, ale zakrýva. Podľa toho, ako sa správajú tí, ktorí sú pri moci, to vyzerá tak, že volanie po obnove cirkvi im vlastne viac prekáža, ako vyhovuje. Podivným spôsobom sa dostali k moci a dnes robia všetko pre to, aby tam ostali čo najdlhšie – najlepšie doživotne. Vrátane ich známych a priateľov.

V tomto zmysle svojvoľne a agresívne menia legislatívu, personálne nominácie, volebný zákon, ako aj správu financií a majetku. Inými slovami, ak niekto chce na nejakej funkcii ostať dlhodobo, tak si tam vytvára pre neho vyhovujúce podmienky a zázemie. Lenže cirkev nie je súkromná firma a takéto správanie tu nemá čo hľadať! O to viac, že takéto kroky idú proti samotnej podstate a hodnotám Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, proti jej samosprávnemu a demokratickému usporiadaniu!

Tento proces už zašiel tak ďaleko, že cirkev, ktorá by za normálnych okolností mala ísť tomuto svetu príkladom, už nedodržiava ani svetské zákony a štandardy demokratickej spoločnosti. Dovolím si uviesť niekoľko príkladov:

Prvým by nepochybne malo byť pravidlo, že všetky problémy sa riešia komunikáciou. Tu zlyhalo súčasné vedenie ECAV úplne. Radšej sa sami zavrú do malej miestnosti pred kameru a kávičku. Tam im nepríjemné otázky nehrozia.

Po druhé: Ľudí, ktorí žiadajú obnovu cirkvi, ohovárajú cez cirkevné médiá a grémiá bez toho, aby druhá strana vôbec dostala možnosť sa vyjadriť. Za cirkevné peniaze sa súdia s evanjelikmi – domácimi viery, ktorí sa snažia obhájiť sa pred súdom. Pritom väčšina z týchto sporov by nebola potrebná, ak by sa vedenie ECAV správalo normálne. Vedenie ECAV nie je schopné ani podporiť udelenie slova tým, ktorí prídu na Synodu ECAV a chcú sa vyjadriť k prerokovaným témam – a to ani vtedy, keď sa hovorí o nich samých!!!

Tretím príkladom sú voľby, ktoré sú elementárnou súčasťou každej normálnej komunity či demokratickej spoločnosti – nie však v ECAV, kde nové vedenie nemá problém na kandidačných poradách vyradiť všetkých nepohodlných kandidátov tak, aby do volieb prešli len „tí naši“. A ako keby toho nebolo dosť, už dlhší čas intenzívne skúmajú, ako zmeniť priamu voľbu na kabinetnú a ako pre seba zabezpečiť doživotné funkcie.

Štvrtým parametrom je transparentnosť, ktorú nové vedenie síce predstiera, ale v praxi úplne chýba. Predstavte si spojené nádoby (financovanie zo štátu 4/5, resp. zo zborov cez FFZ 1/5), kde súčasné vedenie ECAV tvrdí, že v druhej nádobe je „všetko v poriadku“. A pritom neustále presúva nákladové položky z jednej nádoby do druhej.

Na druhej strane dajú účelovo na súd (okrem iných) bývalého konateľa Reformaty Štefana Sabola, ktorý konečne – po mnohých rokoch – vniesol do hospodárenia tejto spoločnosti transparentnosť. A od jeho odvolania v roku 2019 evanjelická verejnosť znova stratila prehľad, aké má Reformata vlastne príjmy, za koľko prenajíma jednotlivé nehnuteľnosti, ako (a či vôbec) rieši kriticky nízke nájmy a ako s výnosmi z nájmov narába!

Piatym parametrom je dodržiavanie Zákonníka práce. Ten sa novému vedeniu ECAV hodí vtedy, keď treba zastrašiť farárov, ktorí volajú po náprave káuz a morálnych zlyhaní. Vtedy nemajú problém – hoci znova nemorálne – takéhoto farára podmienečne vyzdvihnúť z funkcie, čo sa vo svete nevolá ináč ako kárne opatrenie s možnosťou následného rozviazania pracovného pomeru.

Avšak keď majú oni sami plniť ustanovenia Zákonníka práce, sú rozčarovaní, nahnevaní a pohoršení! Práva chceme, ale povinnosti nechceme?! A pritom ide o takú elementárnu vec, ako je spravodlivosť, o vec, v ktorej by cirkev mala vynikať, ktorá garantuje farárom odmeňovanie adekvátne ich vzdelaniu a práci! A teda aj v tomto prípade do seba zahľadené vedenie ECAV reaguje úplne zle!

Namiesto toho, aby sa podujali byť vedením, ktoré zabezpečí, aby farárom bolo zaplatené to, čo im zo zákona patrí, robia pravý opak. Volajú si farárov, ktorí sa svojich oprávnených nárokov musia domáhať na súde, „na koberček“ a komisionálne sa snažia spochybniť ich odhodlanie, apelujúc na tzv. morálne faktory. Avšak čo je nemorálne na tom, keď požadujú to, čo im zo zákona patrí?! Keď navyše táto skupinka farárov (nasledujúc vzor prvej sestry farárky) bojuje za celú cirkev? Aj za tých, ktorí sa boja ozvať, lebo sa boja prenasledovania! Veď lepšie podmienky pre farára znamenajú zároveň lepšie podmienky pre prácu v cirkevných zboroch. A to je niečo, na čom by nám všetkým malo záležať!

Tentokrát to vyzerá tak, že vedenie cirkvi sa naozaj zľaklo. Boja sa skutočne odhodlaných farárov bojujúcich za Evanjelickú cirkev, pretože im tento druh odhodlania chýba. Boja sa toho, že prišiel čas ukázať, čo naozaj vedia, či sú z odborného hľadiska kompetentní zastávať svoje funkcie. A to od predsedníctva ECAV cez Generálne presbyterstvo až po Generálny hospodársky výbor.

Otázka znie tak, či na základe navýšeného štátneho príspevku vedia zabezpečiť potrebné zdroje na platy farárov aj bez vydierania cirkevných zborov. Je potrebné pozrieť sa na efektivitu práce na Generálnom biskupskom úrade aj na dištriktoch. Je potrebné znovu prehodnotiť organizačnú štruktúru ECAV – aj napriek tomu, že iba nedávno bol teoretický prínos z takéhoto zjednodušenia štruktúry (zrejme zámerne) podhodnotený. Je potrebné sa zaoberať príjmami zo zahraničia, z Reformaty, z efektívnejšieho využívania cirkevných budov či podnikania všeobecne.

Jednoducho povedané: Nebojujte proti farárom, nebojujte proti cirkvi, ale ukážte, čo viete! Či sa viete postarať o cirkev a o duchovných, alebo iba o seba. Či viete o pomoci iným iba hovoriť, alebo viete v tomto smere aj konať! Ukážte, že vám na duchovných, na ECAV a na jej poslaní – na zvestovaní Božieho slova – naozaj záleží!

Odkaz pre vedenie ECAV:

Veriacich evanjelikov svet vašich osobných záujmov a ambícií vôbec nezaujíma!

Ukážte, čo pre Evanjelickú cirkev, pre farárov a pre cirkevné zbory viete urobiť! Ukážte, že sa viete (hoci často nevyberanými spôsobmi) do funkcií nielen dostať, ale že viete, čo v tej funkcii máte robiť. Očistite konečne cirkev od praktík ŠtB, naučte sa normálne komunikovať a vytvorte v cirkvi také prostredie, ktoré bude podporovať kresťanskú vieru, lásku a spolunažívanie! Je potrebné zabezpečiť, aby všetky rozhodnutia rešpektovali a podporovali právnu subjektivitu cirkevných zborov, ich činnosť a poslanie!

Vytvorte podmienky pre prácu farárov tak, aby po celom Slovensku mohlo byť zvestované pravé evanjelium (bez psychologickej manipulácie, bez vynechávania nepohodlných častí evanjelia, bez inšpirácie týmto bezbožným svetom). Kresťanská vierouka sa nesmie zmeniť na evanjelium bez pokánia a nápravy, z evanjelia zameraného na Boha na evanjelium zamerané na človeka!

Pretože žiaden evanjelik, ktorému na cirkvi aspoň trocha záleží (a nechodí tam zo zvyku, z tradície alebo z povinnosti) sa nikdy takýmto vyššie opísaným (piatim) praktikám neprispôsobí. Sú totiž v rozpore s kresťanským učením, s tým, čo nás učil a stále učí náš Pán Ježiš Kristus. A je jedno, či budeme združení v Asociácii slobodných zborov, vo viacerých združeniach alebo budeme sami. Pretože je to vec osobnej viery, presvedčenia a svetonázoru každého z nás. Je to láska Kristova, je to viera v Boha, ktorá nás spája!

Evanjelická cirkev augsburského vyznania bola v spoločnosti vždy známa ako cirkev verná kresťanskej vierouke, ako cirkev demokratická a slobodná. A ak súdime „podľa ovocia“, nepochybne bola pre Slovensko prínosom. Je čas sa k týmto princípom a hodnotám vrátiť!

Jaroslav Mervart

Ilustračné foto:Alexander Mass on Unsplash



Zdroj tohto článku je ASLOZ na Slovensku a originál nájdete na lokalite https://asloz.sk/bozie-kralovstvo-alebo-svet-osobnych-zaujmov/