Emeritný biskup vyháňa evanjelikov z cirkvi
Osobným problémom Slavomíra Sabola je neláska a neúcta k ľuďom. Stačia mu klebety, ktoré rád vyhľadáva, počúva a aj sám ich vytvára. Nie raz ublížil ľuďom svojimi ohováraniami. Na druhej strane okato zakrýva prehrešky spriaznených osôb.
Prečo vyháňa z cirkvi evanjelikov, ktorým na cirkvi záleží? V prvom rade preto, lebo týmto evanjelikom uškodil klamstvami a jednoduchšie je zbaviť sa ním vytvorených nepriateľov, ako si priznať vlastné zlyhania a zlé konanie voči bratom a sestrám v cirkvi, nieto aby sa to verejne odhalilo. Keď S. Sabolovi nevyšiel jeho trik a šírenie klamstva o tom, že niekto vraj zakladá novú ECAV, na tohtoročnej synode hrubo zaútočil na niektorých evanjelikov s tým, že majú z cirkvi odísť. Tomuto vedeniu cirkvi totiž nejde o vieru v Krista, ale bohom sa im stali peniaze, od ktorých sa odvíja všetko. Kvôli honbe za peniazmi stratili títo ľudia lásku k človeku, lásku k Bohu. „Bez peněz do krčmy nelez“ – replika z rozprávky „Obušku, z pytle ven“ sa stala realitou v súčasnom riadení cirkvi. Kto sa nepodriadi výpalníckym spôsobom, je hrubo osočovaný a dehonestovaný.
Neúctivé správanie plné zlomyseľnosti a klamstva je ďalším dôvodom súčasného stavu našej cirkvi. Slavomír Sabol, ale i Tomáš Hyben sú vzormi násilníckeho správania sa v cirkvi. Stačilo si vypočuť ich reči na tohtoročnej synode. Sústavne chcú robiť poriadky s čestnými evanjelikmi. Cítia sa byť bohmi, ktorí určujú, kto má a kto nemá pravdu, len na základe toho, čo je pre nich výhodné. Osobujú si právo dehonestovať ľudí a určovať, kto má a kto nemá byť v cirkvi, len na základe ich domnienok. Privlastňujú si pre seba cirkev Kristovu a svojím neférovým konaním z nej vyháňajú iných evanjelikov. Ich obohraná téma, že do funkcií sa majú voliť takí, čo už v cirkvi robili, je dosť kontroverzná. Pri kresťanskom spôsobe spolunažívania by to bolo v poriadku, lenže sme svedkami toho, ako sa roky do funkcií dostávajú aj takí, ktorým sa umožnil kariérny rast napriek tomu, že zlyhali, alebo im kariéru v cirkvi niekto dopredu naplánoval kvôli svojim osobným záujmom. Príčinou zlyhaní v Reformate, Evanjelickej diakonii atď. boli práve „ich ľudia”.
Ak teda hovoria o potrebe, aby človek mal niečo za sebou, tak vieme, že to nie je celkom pravda. Aby pre svoje osobné záujmy získali viac hlasov pri hlasovaniach v grémiách, pretláčali svojich kandidátov, a to aj takých, o ktorých väčšina nič nevedela. Často teda nie skutočná práca a evanjelické presvedčenie boli predpokladom k funkciám v cirkvi, ale bola to niečia cirkevná politika. Ak Sabol a Hyben majú takéto názory o svojich ľuďoch a tých, čo majú niečo v cirkvi za sebou, tak potom sa do funkcie nedostane nik nový, a to pre jednu príčinu: preto, že oni osobne blokujú každého čestného človeka. V skutočnosti si neprajú, aby cirkev napredovala vo svojom poslaní. Netúžia po nových ľuďoch, ktorí by im povedali pravdu. Nepotrebujú za spolupracovníkov skutočných bratov a sestry, ale takých, ktorým funkcia bude všetkým. Bude stáť aj nad pravdou a láskou. Ochotne niekoho odsúdia, lebo oni sa tak dohodli. Viera bez kladenia si otázok a hľadania odpovedí sa stratí v sektárskom ponímaní zbožného života.
V Tatranskom senioráte raz zvolili do funkcie niekoho, kto mal problém s alkoholom, no na pokyn seniora sa za tohto človeka hlasovalo, aby sa mu vraj takto pomohlo. Iný duchovný zneužíval mladú mamičku vo svojom zbore. Rodina doposiaľ trpí, no tento človek má doposiaľ funkcie. To je to „mať niečo za sebou“?
Takže je potrebné povedať, že ak práca v cirkvi je hodnotená podľa toho, že niekto sa takýmto spôsobom dostane do funkcií a neskôr sa jeho funkcie vymenúvajú ako niečo záslužné, na základe čoho sa volí do ďalších funkcií, sedí na synode a schvaľuje cirkevné zákony, asi to nie je v poriadku. Na druhej strane, ak niekto nemôže v cirkvi robiť ani len internetové stránky z obavy, aby ho niekto nepochválil za dobrú prácu, ak niekto nemôže vydávať denné čítanie tvorené duchovnými, nemôže založiť kníhkupectvo či vydavateľstvo, alebo, ako je to v jednom zbore na východe Slovenska, ak niekto napriek farárskym skúškam nemôže byť farárom, len preto, aby náhodou nemohol byť volený do funkcií, a tak stále zostáva iba na kaplánskom mieste, či ak niekto nezvláda svoju orientáciu a svoju „zásluhovosť” si získava úplatkami, potom tu asi nie je v poriadku nič.
A hlavne nie sú v poriadku srdcia takých ľudí, ako sú S. Sabol a T. Hyben, ktorých zloba a nenávisť ničí životy iným len preto, lebo im to robí radosť.
Všetci potrebujeme milosť a lásku Božiu. Ale keď sa niekto stále vyhráža, dehonestuje život a prácu iného, neustále proti niekomu brojí a svojimi zlomyseľnými rečami navádza iných synodálov k hriechu nelásky k bratom a sestrám tak, ako to bolo na tohtoročnej júnovej synode, naozaj to nie je v poriadku.
K hriechom nelásky voči ľuďom zvádzajú aj iných, a to preto, aby svoje hriechy prezentovali ako pravdu odhlasovanú väčšinou. Radi by hodili kameňom, ale viac sa im pozdáva myšlienka, aby ten ich kameň nebol jediný.
Kristove slová „Kto z vás je bez hriechu, nech hodí kameňom“ nie sú o kameňoch, ale o stave ľudského srdca. O tom, aby niekto, kto žije v klamstve, si neosoboval právo odsudzovať iných práve na základe klamstva. Aj dnes je Pánom i Bohom každému z nás jedine Kristus. Ctiť si Ho neznamená sprivatizovať si cirkev pre seba a svoju rodinku. Aj tí, na ktorých S. Sabol a T. Hyben tak nenávistne útočia, sú Kristovými priateľmi!
Mgr. Ľubomíra Mervartová
evanjelická a. v. farárka
Ilustračné foto: Unsplash.com / Alexandre Debiève
Zdroj tohto článku je ASLOZ na Slovensku a originál nájdete na lokalite https://asloz.sk/emeritny-biskup-vyhana-evanjelikov-z-cirkvi/