Milosrdenstvo a odpustenie
4. nedeľa po Svätej Trojici
„Slovo Hospodinovo zaznelo Zachariášovi: Takto hovorí Hospodin mocností: Vynášajte spravodlivý rozsudok a dokazujte lásku milosrdenstvo jeden druhému. Neutláčajte vdovy ani siroty, cudzincov ani chudobných a nikto nech nezmýšľa zle v srdci jeden proti druhému.“ Amen
Zach 7, 8 – 10
Ľudia žijúci pre tento svet veľmi často zabúdajú na skutočné zásady dané pre život človeka. Usudzujú a konajú podľa svojich noriem. Do tohto sveta hovorí Pán Boh svojím slovom a rečou do každého času i chvíle. Tak ako sa nimi riadi veriaci človek v každom kroku svojho životného putovania. Okolnosti tak ako sa nás osobne dotýkajú vychádzajú z rozhodovania tých, čo žijú a nachádzajú sa v našej blízkosti. Neraz sme poznačení ich zmýšľaním a konaním. Za tým všetkým stojí Pán Boh. On riadi, spravuje životy všetkých ľudí a každý život múdro a rozume spravuje. Nakoniec v konečnom dôsledku nastolí spravodlivosť vo svojom milostivom konaní. Veriaci človek očakáva na Božiu pomoc, rovnako milosrdenstvo a pre veriacich ľudí i odpustenie.
Keď som pred časom dostal pozvanie k pastorálnej návšteve Bohu známej spolusestry, ktorá je už vo vysokom veku, bolo mi po krátkom čase tlmočené ,že by bolo vhodné prislúžiť i Večeru Pánovu. Keď som sa prihovoril v tejto bohumilej domácnosti slovom Božím, k stolu Pánovmu pristúpila celá domácnosť. Hľadanie cesty jeden k druhému je skutočný Boží dar. Poznáva to skutočne len veriaci človek, keď sa mu dostáva odpustenia.
Prorok podobne tlmočí v prečítaných slovách rovnakú výzvu ako ju opakovali slová prorokov i pred ním. Udeľte právo. Zastávať sa utláčaných, preukazovať im lásku. Prítomnosť sa nelíšila od minulosti. Bohoslužba bola poškvrnená ,pokrytectvom, každodenný život človeka k človeku sa stal sebectvom. Nie je možné hovoriť o láske k Bohu, keď sa vytratila láska k blížnemu. Hospodin nemá teda zaľúbenie v obetiach, ale milosrdenstve. /Oz 6,6/. Na tieto slová sa odvoláva aj Pán Ježiš Kristus.
Aj dnes podobne sú miesta a regióny kde ľudia v modlitbách volajú po spravodlivosti, pretože vedia, že u Hospodina ju rozhodne nájdu. I preto musel Pán Boh poslať svojho Syna na túto zem, aby bola každému veriacemu udelená milosť a láska v Božej spravodlivosti akú tento svet nemá. Prorok Zachariáš poukazoval rovnako na to, že sa ľud neraz pripravoval k pôstu pri rozličných sviatkoch najmä pri pamiatke zničenia chrámu. Tento pôst znamenal niečo pred Bohom? Veď vždy má pôst byť prejavom pokánia a práve pokánie je prejavom obratu myslenia a zmenou života a rozhodne to nie je len obrad. Ale s pôstom to bolo rozhodne tak ako so slávnosťami, ktoré ľud oslavoval. Všetko sa deje v mene Hospodinovom, ale srdce ľudu je od Hospodina vzdialené. Toto pokrytectvo vytýkali bezstarostnému ľudu proroci už pred zničením chrámu. Rovnakú bezstarostnosť a na bezpečie svojho pokoja poukazuje proroctvo aj teraz. Prorok sa pripája k ďalším prorokom v snahe prebudiť ľud z ľahostajnosti a vyzýva ho, aby znova začal budovať chrám. Jeho slovo má podobu napomínania, vytýkania ľahostajnosti ľudu, hriechov a nedostatku dôvery v Boha. Prorok, aby udržiaval ľud pri sile zdôrazňoval pokánie a uisťoval ho o budúcom požehnaní.
Prorok sa tak snaží povzbudiť ľud k stavbe chrámu vo svetle zasľúbenia, že jedného dňa príde Mesiáš a bude v ňom prebývať. Ľud ho potom nestavia pre súčasnosť, ale pre nádej budúceho Mesiáša. Sú aj dnes cirkevné zbory, ktoré si z úspor opravujú svoje chrámy krok po kroku, aby mohli vypočuť slovo útechy i nechať sa ním poučiť. Hospodin rovnako pamätá na svoju zmluvu zasľúbení a požehná im ako to bolo pri obnove prvého chrámu. Tam má prísť Mesiáš a na to miesto budú putovať zástupy.
Predovšetkým tu prorok poukazuje na konanie samotného Ježiša Krista a budúcu slávu a prostriedok potešenia Božieho ľudu. Tam znie slovo Božie: Zborte tento chrám a ja za tri dni ho postavím. V zmluve sú neustále pripomínané vyvolenému ľudu slová, že má neodvolateľné záväzky voči všetkým opusteným a opovrhovaným starej zmluvy. Tak ako je živý Boží ľud len z milosti svojho Boha, ako sa ho ujal v jeho najhlbšom ponížení v egyptskom otroctve a večne oň oroduje, takto je aj on povinný skláňať sa v láske, ktorí potrebujú pomoc, či už ide o siroty, alebo vdovy.
Božia všemohúca láska robí ľudí bratmi a sestrami. A o toto vyvolený ľud nedbal. Ich neposlušnosť im zatvrdila srdce. Preto nám pripomína Pán Boh trest, ktorí ich stihol. Varuje toto pokolenie, aby nešlo cestou ľahostajného ľudu. Slová o obnove pokánia sú vypovedané XII. článku augsburské vyznania i nám rovnako. Pravé a správne pokánie je vlastne oľutovanie hriechov, zármutok alebo strach pre hriechy, potom viera v evanjelium a v rozhrešenie, že sa hriechy odpúšťajú a Kristus nám získal milosť. Táto viera znova poteší a upokojí srdce.
Na čo aj sám prorok poukazuje pri konaní pod nebom na preukazovanie spravodlivého súdu ako ho koná Pán Boh i usmerňuje nás svojim slovom a životom Pána nášho Ježiša Krista. Amen
Modlitba
Otče náš nebeský spravuj naše životy pre odpustenie a milosrdenstvo ako nám Tvoj milý Syn Ježiš Kristu zjavil a priniesol medzi nás. Veď nás k úprimnému pokániu a bázni, aby každý jazyk vyznával Tvoje meno. Nedaj nám zabúdať na to, že bez Tvojej milosti a milosrdenstva by sme museli večne zahynúť, ale že Tvoj milý Syn Ježiš Kristu nás neprišiel odsúdiť, ale zachrániť. Amen
Mgr. Ivan Bojna
evanjelický a. v. farár
Ilustračné foto: Aaron Burden on Unsplash
Zdroj tohto článku je ASLOZ na Slovensku a originál nájdete na lokalite https://asloz.sk/milosrdenstvo-a-odpustenie/