My sme tu doma – zabudli ste?!
Vo svete, žiaľ, aj v cirkvi sa stáva zvykom, že ľudia zabúdajú. Zabúdajú, za čo bojovali ich predkovia, pretože si to málo pripomínajú. Často dokonca zabúdajú i na to najdôležitejšie, na hodnoty, na ktorých veľmi záleží. Strácajú vieru, lebo majú iné starosti a priority: kvôli zahlteniu informáciami a povinnosťami, kvôli mamone, kvôli honbe za úspechom a pod.
A niektorí, hoci tých povinností ani veľa nemajú, zabúdajú na elementárnu slušnosť – na komunikáciu, na rozhovor, na snahu o pochopenie jeden druhého. A ešte smutnejšie je, že im to vôbec nebráni v tom, aby „o tom druhom“ písali, hodnotili ho či škatuľkovali.
Čo myslíte, je takéto správanie správne? Je hodné kresťana, člena Evanjelickej cirkvi augsburského vierovyznania? Je správne odsúdiť a odpísať toho druhého bez akejkoľvek snahy o komunikáciu s ním, o vysvetlenie sporných bodov a bez akéhokoľvek rozhovoru s ním?!
Určite nie. Takýto prístup, najmä ak by sme ho aplikovali v spoločnosti plošne, by zmenil svet na peklo, kde by bojoval každý s každým. A slovo Božie nás pred takýmto prístupom jasne varuje – či už budeme hovoriť o sebastrednosti, kde niet miesta pre Boha, či o mamone, o posudzovaní, alebo o svetskej sláve a podobne.
Ryba smrdí od hlavy
Ak sa takýto nekorektný, skratový prístup vyskytne niekde lokálne, dá sa tam ľahšie vysvetliť či vyriešiť. Keď však takýto prístup presadzuje samotné vedenie cirkvi, je to už veľmi zlé, a to pre celú organizáciu.
Keď vedenie cirkvi odmieta komunikovať, diskutovať o problémoch, ale, naopak, cirkevné zbory, duchovných, ba dokonca aj laikov zastrašuje a vyhráža sa im, potom sa nepochybne celá organizácia čoskoro dostane do problémov, do úpadku a do krízy.
A pritom má spomínané vedenie ECAV až príliš veľa čo vysvetľovať:
- zmanipulovali voľby, kde vyradili každého, kto sa im – na základe iba myšlienky či názoru – subjektívne nepáči,
- systematicky popierajú právnu subjektivitu cirkevných zborov,
- od cirkevných zborov silou a pod nátlakom vymáhajú akože „dobrovoľné“, v skutočnosti však zákonom nariadené príspevky – vraj iba na platy farárov, ale v skutočnosti sú proti tomu, aby si zbory svojho farára dofinancovali sami,
- zasahujú do voľby zborového farára,
- zasahujú do zmluvy medzi cirkevným zborom a farárom – do vokátoru,
- snažia sa na farárov aplikovať niektoré ustanovenia Zákonníka práce, ktorý však v zásadných otázkach odmeňovania sami nedodržujú,
- nevysvetlili majetkové kauzy a neefektívnu správu cirkevného majetku, ktorý zároveň nechávajú dlhodobo chátrať…
A tu niekde ležia aj dôvody, prečo sa nekomunikuje. Cirkev sa totiž zmenila na klub vyvolených, ktorý natoľko sprznil demokratické voľby, že sa medzi nich nikto s iným názorom a hodnotovým rebríčkom nedostane.
Je všeobecne známe, že práve toto vedenie cirkvi rozhoduje o tom, komu a kde pôjde štátny príspevok, hoci samotná podstata pôsobenia cirkvi poukazuje na to, že by mal ísť v maximálnej miere priamo do cirkevných zborov! Naopak, namiesto toho sú z cirkevných zborov cez Fond finančného zabezpečenia odsávané ďalšie a ďalšie peniaze do centrály a iba určitá časť z nich sa dostane späť na plat zborového farára.
Toto vedenie cirkvi nerešpektuje slovo Božie vykladané cez Augsburské vyznanie, nerešpektuje samosprávne postavenie cirkevných zborov, nerešpektuje vôľu ani základné práva cirkevných zborov. A už vôbec nerešpektuje iný názor, vyhýba sa diskusii, rokuje výhradne z pozície sily, nátlaku a zastrašovania. Ak sa niekto z farárov postaví proti, nemajú problém ho vyfabrikovanými argumentmi dostať mimo zákona (ktorý sami nedodržujú), do disciplíny. A keď tento farár ostane aj naďalej v praxi verný (pevný vo svojej viere), tak sa rýchlo môže dostať aj mimo cirkvi. A to všetko v situácii, keď cirkev trpí akútnym nedostatkom farárov, a tak plánuje do služby v cirkvi zapájať (samozrejme, poslušných a submisívnych) laikov.
Ich snahou je zmeniť cirkev na hierarchickú organizáciu, čo je však v príkrom rozpore so slovom Božím, ktoré má samotná cirkev v spoločnosti presadzovať! Zároveň sa zásadne mení aj spôsob riadenia na autoritársky, kde sa netoleruje žiadny názor, ktorý je v rozpore s tým, čo presadzuje vedenie cirkvi. Aký zákon vo svojej svojvôli prijmú, taký zákon od duchovných a veriacich vyžadujú plniť. A kto ho neplní, ten nemá v cirkvi čo hľadať. To, že oni sami sa postavili na miesto Boha, že prijímajú zákony, ktoré sú rozpore so slovom Božím a s Augsburským vyznaním, ich zjavne netrápi!
Evanjelici, zobuďte sa!
Vyššie som sa snažil opísať, prečo súčasné vedenie cirkvi nekomunikuje a prečo sa tých ostatných snaží zbaviť či ich zaškatuľkovať.
Odtiaľ pochádza aj ohováranie, že Asociácia slobodných zborov sa snaží rozdeliť cirkev, že to je oddelená časť cirkvi a podobne.
Tieto toxické a nepravdivé názory majú pôvod vo vyjadreniach najvyšších predstaviteľov ECAV, ktorí sa však veľa rokov vyhýbajú akejkoľvek komunikácií, rozhovoru či snahe o vysvetlenie situácie. Je preto evidentné, že nehľadajú pravdu, nesnažia sa riešiť problémy a jediné, čo sledujú, je zámer zdiskreditovať názorovú opozíciu. Všetkých, ktorí majú iný názor, sa snažia vytesniť na okraj cirkvi, resp. aj ďalej…
Tieto toxické názory, bohužiaľ, pasívne preberá aj časť veriacich, ktorí ich šíria v médiách a na sociálnych sieťach. Znova bez snahy o akúkoľvek komunikáciu s tými, o ktorých píšu. Čo je, samozrejme, hanebné a nehodné kresťanov a evanjelikov augsburského vierovyznania!
My sme tu doma!
Nie je to nič nové, a preto sa v tejto súvislosti chcem vrátiť k článku s názvom „My sme tu doma“, ktorý sme na webovej stránke ASloZ uverejnili 23. 2. 2021. V tomto článku boli jasne definované priority, na ktorých nám záleží, a to je najmä rešpektovanie samosprávneho princípu a právnej subjektivity cirkevných zborov. Je to zabezpečenie slobodných volieb s garanciou ústavného práva voliť a byť volený. Je to riadne vyšetrenie majetkových káuz a zabezpečenie transparentnej a efektívnej správy cirkevného majetku. A je to aj rešpektovanie ústavného práva na združovanie pre fyzické a právnické osoby, na základe ktorého vznikla aj Asociácia slobodných zborov.
Asociácia slobodných zborov – ako vyplýva z jej stanov, ako aj dokumentov prijatých pri jej vzniku – chce byť verná vieroučným základom, na ktorých je Evanjelická cirkev augsburského vyznania postavená. Chce byť tejto kresťanskej vierouke verná pri zvestovaní slova Božieho aj v praxi.
Preto požadujeme zastavenie vieroučného, morálneho, legislatívneho aj finančného úpadku ECAV, kde sa plánuje zatváranie cirkevných zborov, kde sa prenasledujú a prepúšťajú farári, kde sa nerešpektuje samosprávne postavenie cirkevných zborov, čo bude viesť k masívnemu úpadku cirkvi.
Asociácia slobodných zborov nestojí mimo Evanjelickej cirkvi, naopak, stojí v jej strede a usiluje sa o jej nápravu. My – evanjelici augsburského vyznania – sme tu doma a máme záujem o nápravu vyššie uvedených deformácií, o obnovu ECAV, o návrat k hodnotám, na ktorých bola postavená. Ak by sme sa ocitli mimo ECAV, tak len vtedy, ak ECAV prestane byť verná základom, na ktorých bola postavená!
Preto odmietame ohováranie a jedovaté reči o údajnom rozdelení cirkvi. My z Asociácie slobodných zborov sme v Evanjelickej cirkvi doma! Problémom nie je rozdelenie cirkvi, ale jej úpadok – vieroučný, morálny, organizačný, ako aj finančný.
A za týmto účelom je potrebné otvoriť celocirkevnú diskusiu a tento stav riešiť. Skôr, kým bude neskoro, skôr, než soľ stratí svoju chuť!!!
Jaroslav Mervart
P. S. Na začiatok by stačilo, keby všetci synodáli na Synode ECAV zastupovali záujmy cirkevných zborov, ktoré ich tam delegovali (a nie záujmy vybraných členov z vedenia ECAV, ktorí im pomohli k tomu, aby boli zvolení). V takom prípade by však podklady na synodu museli byť k dispozícii mesiac vopred, aby ich bolo možné prerokovať v cirkevných zboroch. V opačnom prípade sa zákony o cirkevných zboroch prijímajú v štýle „o nich bez nich“. Ale potom to nie je nič iné ako uzurpácia moci, kde si úzka skupina osôb sprivatizovala cirkev!
Ilustračné foto: MChe Lee on Unsplash
Zdroj tohto článku je ASLOZ na Slovensku a originál nájdete na lokalite https://asloz.sk/my-sme-tu-doma-zabudli-ste/