Pán Boh stvoril človeka ako dobrého
Hriech v neposlušnosti všetko pokazil. Človek bol vyhnaný z raja pre svoj hriech.
Slobodná vôľa, ktorou Pán Boh človeka obdaril, je absolútne slobodná. Človek sa môže rozhodnúť aj pre zlé veci. Nesie to so sebou následky v podobe straty večnosti, zbavuje možnosti byť s Bohom. Narúša zdravé prostredie vo vzťahu k ľuďom i prírode. Človek sa stáva bezcitným k ostatným.
Pýcha a povyšovanie sa nad iných mu dáva pocit dôležitosti. Svedomie sa stráca.
Dobrý hodnotový systém takíto ľudia zneužívajú svojimi rečami, pričom ich skutky sú opakom toho, čo hovoria.
Problémom v spoločnosti založenej na kresťanských princípoch je stále postoj k hriechu. Kto hriech vyznáva a túži po odpustení a novom smerovaní, ten nemá problém s nasledovaním Krista. Ten však kto hriech živí popieraním daného stavu, klamstvami či ukazovaním na niekoho iného, kto hriech nespáchal, a to len preto, aby od seba odviedol pozornosť, ten môže o Kristovi vravieť, že je jeho Pánom, no v skutočnosti Krista uráža svojimi nečestnými skutkami.
Skončili sa veľkonočné sviatky a s nimi aj príbeh, ako musel Boží Syn znášať mnohé pohanenia od ľudí a napokon ukrižovanie s hriešnikmi.
A to je ten moment, kde sa ukazuje naša viera v našej dobe. Cirkev je v úpadku, ale tvári sa, že všetko funguje, ako má. Ale tu nejde o udržiavanie chodu nejakého stroja v závode. Tu ide vždy o ľudské životy. O ich záchranu. Hriech neposlušnosti Bohu je príčinou všetkých konfliktov aj v cirkvi.
Falošne si namýšľajú o pravosti svojej viery tí, ktorí za požehnanie pokladajú zakrývanie vážnych vieroučných problémov v cirkvi a riešenie vecí potrebných k náprave ich neriešením alebo útočením či likvidáciou tých, ktorí túžia po Kristovom vládnutí v cirkvi, pritom sami chcú tvoriť novú cirkev, ktorá bude slabá, vlažná, bez života v Kristovi. Tu vidíme, že proklamované nové metódy či „modernosť“ nepotrebuje navrátenie sa k základom, ale snaží sa o ich odstránenie z evanjelickej cirkvi ako aj o odstránenie všetkých aktívnych evanjelikov.
To, že niektorí nechcú vidieť a iní si zase priznať, že cirkev uniesli „duchovní piráti“, je viditeľné dostatočne. Veľa je hovorenia o viere a potrebe Krista, no na druhej strane je bujnejúca drzosť a agresivita voči aktívnym evanjelikom.
Práve tí, ktorí teraz „chcú“ robiť pre cirkev, si za to dajú dobre zaplatiť, a sú to tí istí, ktorí od druhých požadujú, aby robili zadarmo. Boli v pracovnom procese stále kaplánmi či námestnými farármi a zároveň aj zbory zdierali pre centrálu.
Neposlušnosť voči Bohu vedie k zlému postoju k cirkvi, k veriacim aj jej „zamestnancom“. A tak sa aktivitami zakrýva podstata, že tu niekto cirkev decimuje.
V duchu posmešného sloganu „Vy sa len modlite, poslúchajte a peniaze dajte nám“ sa tu narúša právo veriacich i cirkevných zborov. Násilie nie je dobrovoľnosť. Dobrovoľnosť bez súhlasu pod sankciami a trestami nie je bratsko-sesterské spolužitie.
Dobrý pastier sa stará o svoje stádo. Zlodej lezie oknom, teda koná nečestne, lebo mu na ovciach nezáleží. Skrývanie sa za zákony synody, aby sa cirkevné zbory zbedačili, nesvedčí o kresťanskom počínaní. Skrývanie sa za „moc funkcie“ svedčí o ľudskom strachu z čestného konania. To, ale od nás Kristus požaduje..
Zlegalizovanie zlého skutku nedáva právo neposlúchať Pána Boha.
Čo je viac? Pán Boh alebo schválenie synody, kde sa zabudlo na zodpovednosť za cirkevné zbory? Nehovoriac o misijnom príkaze Pána Ježiša, ktorý sa v 21. storočí v cirkvi vysvetľuje nedostatočne vzhľadom na rôzne duchovné vplyvy v spoločnosti, keď Kristovo učenie ani poniektorí farári nevedia rozlíšiť od iných duchovných prúdov.
Lebo veriť v Ježiša Krista – to nie je akcia, to nie je ísť si spolu poopekať špekáčiky, ale to znamená dôverovať v Božiu milosť, činiť pokánie z hriechov a nekonať skutky tmy v priestore cirkvi ani vo svete.
Mgr. Ľubomíra Mervartová
evanjelická a. v. farárka
Ilustračné foto: Zac Durant on Unsplash
Zdroj tohto článku je ASLOZ na Slovensku a originál nájdete na lokalite https://asloz.sk/pan-boh-stvoril-cloveka-ako-dobreho/