Svet sa vždy zdá krajší
Svet sa vždy zdá krajší, ak pociťujeme prijatie, prajnosť, dobrosrdečnosť, ocenenie, pozornosť a úctu k svojmu životu
Pán Ježiš Kristus svojím príchodom na túto zem prinavrátil človeku dôstojnosť Božieho stvorenia. Preto by ľudskosť a vytváranie pozitívnych zážitkov mali byť v cirkvi niečím prirodzeným. Nie naše predstavy, ale Božie úmysly sú totiž dôležité pre šťastný život človeka. Ak by sme verne nasledovali Pána Ježiša Krista, každý by sa v spoločenstve cirkvi cítil dobre, a to aj napriek tomu, že sa musíme konfrontovať s očistnou cestou pokánia. Očistenie od hriechov vedie k pokoju duše a dáva silu k novému životu, zbavenému hriechov.
Ak sa však z Kristovej cirkvi stane iba inštitúcia, potom sa nemôžeme diviť, keď sa z dielne „vyvolených“ volených predstaviteľov v cirkvi stane trestné komando, ktorého úlohou je len potlačiť slobodného ducha evanjelikov.
Vtedy sa namiesto dobrého pocitu z účasti na spoločenstve Kristových nasledovníkov cirkev ocitá v okovách, ktorých nás už dávno zbavili tí, čo bojovali za práva evanjelikov. Dnes všetky tieto práva niekto cez cirkevné zákony zahadzuje ako v súčasnej dobe na pôde ECAV nepotrebný artikel.
Odvolávať sa pritom pokrytecky na to, že všetko sa deje v duchu evanjelickej cirkvi, jej vierouky a Symbolických kníh, je výsmechom nielen vzdelaných akademických teológov, ale aj všetkých evanjelikov, ktorí verili, že tí, ktorí boli volení, hrdo ponesú vlajku evanjelického vyznania a budú brániť jeho učenie pred vplyvmi sveta, ktorý Pánom Bohom pohŕda. Opak sa stal pravdou.
Práva evanjelikov sa popierajú. Úmyselne sa mení Ústava ECAV, no nie k lepšiemu, aby slobodný duch, oslobodený Kristom, prekvital. Naopak, mení sa tu všetko preto, aby sa ničili nielen ľudské práva, ale aj to, čo je ešte dôležitejšie pre duchovný rast človeka: práva evanjelikov vybojované predkami našej viery.
Slobodná voľba farára sa podmieňuje platením do výpalníckeho fondu, ktorý je naozaj podivným fondom, no zároveň je aj mocným nástrojom, ktorým vrchnosť ničí elitu evanjelickej cirkvi. Teda tých, ktorí vedia, kde je pravda, a tejto pravdy Krista Pána sa nechcú zrieknuť.
Právo voliť a byť volený je už len fraškou. Cez kandidačnú poradu prejde len ten, kto sa kandidačnej komisii zapáči. Teda už nerozhodujú spravodlivé kritériá, ale ľudská ľubovôľa. Preto je zbytočné kandidovať. Výsledkom je neochota vôbec sa prihlásiť, ako aj neochota niekoho navrhnúť. Zdevastovanie práv evanjelikov spôsobilo rozkol, ktorý nevznikol zo samoľúbosti tých, ktorých kandidačná komisia svojvoľne vyradila z volieb, ale spôsobilo ho chytráctvo a neúcta k iným zo strany ľudí, ktorí sedia v kandidačných komisiách a zabudli na evanjelickosť i Symbolické knihy.
To isté sa stalo pri voľbe zborových farárov. Niekto vymyslel diabolský plán, ako donútiť všetkých platiť do fondu, ktorý cirkevné zbory na svojich konventoch neschválili: niekto sa bez vedomia cirkevných zborov rozhodol siahnuť na ich majetok tak, že delegátov na synode zaviedol tvrdením, že majú právo hlasovať proti vôli cirkevných zborov a bez ich súhlasu.
Duchovná služba farárov sa posunula do roviny colníkov, ktorí musia vybrať od zboru, ktorý ich s láskou prijal alebo si ich zvolil, financie, ktoré potom pošlú do centrály. Uzurpovanie si moci cez peniaze nie je vo svete novinkou, no v cirkvi je zlým svedectvom odklonenia sa od Krista.
Úcta k evanjelikom dostala ďalšiu facku. Právo cirkevných zborov na svojho farára bolo násilne zničené listom od predsedníctva cirkvi, v ktorom cirkevnému zboru zrušili jeho voľbu. Jednoducho povedané, úplne odignorovali základné právo cirkevných zborov. Zboroví farári sa tak zo dňa na deň stali námestnými farármi. Je to rovnaké, akoby niekto zrušil manželstvo, hoci tí dvaja to nechcú.
Toto určite nie je pastierske vedenie v evanjelickej cirkvi. Precedensy, ktoré sa tu dejú, nemajú obdobu v dejinách evanjelickej cirkvi – nie je možné, aby v čase mieru a náboženskej slobody prišlo vo vnútri cirkvi k ničeniu toho, čo bolo a je evanjelické.
Práva cirkevných zborov, práva farárov a práva evanjelikov sa tu každou synodou viac a viac potláčajú. Ak pritom niekto tvrdí, že je to konané pre jednotu, pokoj, spravodlivosť či dobré vzťahy v cirkvi, potom buď nie je veriaci, alebo už Krista dávno zaprel vo svojom svedomí a živote. Slová nestačia. Skutky ukazujú na činnosť deštrukčnej skupiny, ktorá nemá v úcte životy a práva iných.
Na prvé miesto postavili peniaze. Pre ne sú ochotní zmeniť ústavu cirkvi tak, že aj neveriaci sa desia, čo sa to v evanjelickej cirkvi deje. A tohtoročná synoda v júni má potvrdiť tento trend postupujúcej deštrukcie cirkvi a umlčania každého, kto sa odváži povedať pravdu.
Centralizácia moci má vraj zabezpečiť jednotu a pokoj v cirkvi a ochrániť jej dobré meno. Odkedy potláčanie práv človeka viedlo k jednote, pokoju či spravodlivosti? Nehovoriac o právach cirkevných zborov, ktoré sa niekto snaží mocou vyhrážok a nových zákonov presvedčiť, že na nič nemajú právo.
Najnovšia bludná novinka, schválená generálnym presbyterstvom a smerujúca na synodu, má presunúť všetku disciplinárnu výkonnú moc do Bratislavy. Vraj preto, aby boli dobré vzťahy. Pre laickú verejnosť na vysvetlenie uvádzame, o čo ide. Niekto nechce byť „zlý“ farár, senior, dištriktuálny biskup, generálny biskup či dozorca. A tak sa všetko bude súdiť v centrále. To znamená: Jožko, Janko, aby si ty nebol zlý tam, kde si, my to vybavíme.
Keď Židia vydali Krista Pána Pilátovi, mysleli si, že sú zbavení viny za Jeho odsúdenie a smrť, lebo to vykoná niekto iný, kto pošle na smrť nevinného.
Skutočne sa má takto ďalej dehonestovať Evanjelická cirkev a. v. na Slovensku? Ak niet spravodlivosti u farára, seniora, biskupa a dozorcov, tak ju niekto ide hľadať v zákone? Ako hovorí Písmo: zákon na zákon.
Ani spravodlivosť, ani jednotu, ani pokoj zákon neprinesie, ak sú srdcia ľudí – „sudcov“ – dvojaké. Ak sa doterajšie zákony nevedeli použiť, lebo kamaráti a podobne, nové zákony len prilejú olej do ohňa nespravodlivosti v ECAV. Preto v roku 2023 neboli na synode tieto návrhy na zmenu súdnictva prijaté. Teraz sa však niekto pokúša znova presadiť túto deštrukciu v ECAV, čo určite nie je predkladané s dobrým úmyslom.
Ak niekto chce nevinného odsúdiť a vinného oslobodiť, podľa Božieho slova sa dopúšťa neprávosti. To, čo je neprávosťou, nie je pre cirkev prínosom ani jednotou.
Keď sú vo funkciách tí istí ľudia, ktorí sa v cirkvi dopúšťali prešľapov a nespravodlivosti, a práve oni predkladajú nové návrhy, ktoré evanjelická verejnosť vníma len ako snahu potláčať v cirkvi pravdu, takíto ľudia nedokážu priniesť do života cirkvi zákony pre poriadok a blaho cirkvi.
Dobré meno cirkvi sa buduje napríklad aj tým, že sa s firmami nerobia dohody o nejakých percentách pre niekoho. Dobré meno cirkvi sa buduje aj tým, že stojíme pevne vo viere otcov a nelietame v citových výlevoch, ale žijeme v pravde, vzájomnej úcte a pomoci. Dobré meno cirkvi sa buduje aj tým, ako sa vrchnosť správa k svojim členom – či čestne a pravdivo. Vyhrážanie sa a vytváranie zákonov na potláčanie práv evanjelikov a pravdy evanjelia nikdy dobré meno cirkvi neprinesie. Kto potrebuje podivné zákony na to, aby mohol ovládať Kristových nasledovníkov, je pravdepodobne agresorom. O takých sa nám tiež zmieňuje Písmo sväté.
Fráza, že ide o poriadok či pokoj, je podobná, ako keby niekto povedal, že protižidovské zákony urobili poriadok v spoločnosti.
Budovanie pokryteckého spoločenstva, rodinkárstvo a popieranie práv iných sa vo svete stáva odpornou karikatúrou náboženstva.
Diablove postupné kroky, ktorými chce človeka uvrhnúť do zla a otroctva, ako vidíme, našli v našej cirkvi živnú pôdu. Je to, žiaľ, smutná skutočnosť, keď cirkev pre ľahostajnosť voči svojim členom začína byť vnímaná ako tá, ktorá „kradne“ financie aj dušu človeka.
Právo na život človeka má jedine Kristus. Kto je zlým stromom, dobré ovocie neurodí, hovorí Kristus Pán.
Nie je potrebné klamať evanjelikov tvrdením, že je to všetko v súlade s učením cirkvi a Symbolických kníh. Mimochodom, Symbolické knihy si evanjelici nekúpia. Ani Tranoscius ich nevydáva. Inak by sa dozvedeli, ako veľmi sa cirkev svojimi rozhodnutiami od nich odklonila.
Ak by cirkev poskytla práva na tlač ASloZ, za pomoci evanjelikov a. v. veľmi radi Symbolické knihy vydáme, aby ich ani budúci farári nemuseli prácne zháňať či používať iba elektronickú verziu.
Určite by sa jednota evanjelikov upevnila a mnohým by sa otvorili oči, keby zistili, ako podobný boj o pravdu Kristovu viedli už Luther a jeho súčasníci.
Buď chce cirkev utláčať a panovať nad inými, alebo chce zachraňovať. Potom je potrebné, aby Kristus zaujal prvé miesto v cirkvi. S Kristom sa dá aj v 21. storočí byť užitočným.
Slová „Neviete, čieho ste ducha“ adresoval Ježiš tým učeníkom, ktorí sa domnievali, že Kristus používa rovnakú moc, akú používa svet.
So svetskou mocou sa cirkev zvlčí. Preto nech duch Kristov vládne v našej cirkvi, aby generácie po nás nemuseli čeliť krutej pravde, že nepoznajú Krista, hoci sa hlásia ku kresťanstvu.
Mgr. Ľubomíra Mervartová
evanjelická a. v. farárka
Ilustračné foto: AI
Zdroj tohto článku je ASLOZ na Slovensku a originál nájdete na lokalite https://asloz.sk/svet-sa-vzdy-zda-krajsi/